Ľudstvo musí prežiť skúsenosť bezdomovca
To, čo v súčasnosti prezentuje a predvádza naša civilizácia, je bezohľadné a nevďačné branie. Branie bez úcty a bez pokory. Branie, ako trvalá a nikdy nekončiaca požiadavka.
Pravú veľkosť a skutočnú výšku svojej osobnosti však môžeme dosiahnuť len prijímaním. Len prijímaním, plným úcty, pokory a vďačnosti. Len vďačným prijímaním všetkých milostí Božích, ktoré sme si zvykli vo svojej arogancii považovať za samozrejmosť, avšak ony žiadnou samozrejmosťou nie sú a nikdy neboli.
Aby sme lepšie pochopili ďalekosiahly dosah týchto vážnych skutočností, ukážme si to na názornom príklade.
Svojho času som chodil na obedy do školskej jedálne, kde mi v pamäti zvlášť utkvela jedna príhoda. V škole prebiehal nejaký turnaj a všetci jeho účastníci dostali zadarmo obedy. Prichádzali do jedálne v dresoch, rozjarení, veselí, suverénni a sebavedomí.
A takýmto spôsobom pristupovali aj k jedlu. Bez záujmu a s arogantnou suverénnosťou si ho hádzali na tácky, pobabrali sa v ňom, niektorí zjedli viac, iní menej, a nakoniec všetko ľahostajne odniesli preč.
Utkvelo mi to v pamäti preto, lebo takú mieru neuveriteľnej neúcty a arogantnej samozrejmosti som doposiaľ ešte nevidel. Lebo jedlo je nielenže Božím darom a darom prírody, ale je v ňom zahrnutá i práca poľnohospodárov, ktorí ho dorobili, ako i práca kuchárov, ktorí ho navarili. Absolútna ľahostajnosť a arogantné opovrhovanie týmto všetkým bolo však tak očividné, že z toho bolo človeku zle.
To je prvý obraz. A teraz, v ostrom kontraste s ním, si ukážme druhý obraz.
Raz som bol v zime v čakárni na železničnej stanici. Na radiátore sedel bezdomovec. Prišla železničná polícia a vyhnala ho von. Po dvadsiatich minútach, keď boli policajti preč, sa bezdomovec vrátil a opäť si sadol na radiátor. Z igelitky vytiahol chlieb, paštétu, cibuľu a začal jesť. Nožom si krájal chlieb na malé kúsky, natieral si ich paštétou, odkrajoval si z cibule a vkladal si to do úst. Jedol priam s posvätnou úctou. Ja osobne som videl ľudí, ktorí sa pred jedlom modlili, ale toto bolo ešte niečo viac. Toto bola premena samotného jedenia v modlitbu. V živú modlitbu vďaky a úcty za každé sústo jedla, ktoré nie je vôbec nijakou samozrejmosťou, ale Božím darom. Toto je druhý obraz.
Prvý obraz je obrazom ľudstva a ľudí v ich súčasnom stave, a druhý obraz je obrazom ľudstva a ľudí v stave, ku ktorému sa budú musieť dopracovať. A žiaľ, budú sa k nemu musieť dopracovať tak, že prídu o veci, ktoré dnes považujú za samozrejmosť, aby pochopili, že nie sú žiadnou samozrejmosťou. Že sú Božou milosťou a darom, ku ktorému treba mať úctu, za ktorý treba byť vďačný, a ktorý je treba prijímať s pokorou. Nie s požadovačnou samozrejmosťou, ako je tomu dnes.
Lebo kto si nevie vážiť všetko naozaj hodnotné, čo dostáva, musí o to prísť. A on o to aj príde! A príde o to preto, lebo mu chýba pokora, úcta a vďačnosť, čo mu znemožňuje vnímať veľkú Božiu Lásku, ktorá ho obklopuje a každodenne zahŕňa svojimi darmi a milosťami.
Len sa napríklad zamyslime nad tým, kto cíti vďačnosť za to, že vôbec existuje. Za to, že mu bol darovaný ďalší deň. Za to, že vyšlo opäť slnko. Za to, že je zdravý. Za to, že môže neustále a donekonečna čerpať z krásy prírody. Za to, že má dostatok jedla v dnešný deň. Za radosť, ktorú smie prežívať. Za svojich priateľov a blízkych. A tak ďalej, a tak ďalej. Všetko považujeme za samozrejmosť, bezmyšlienkovite po tom siahame a úplne sme sa odnaučili s vďakou prijímať.
Avšak jedine vo vedomom prijímaní všetkých milostí Božích spočíva skutočná veľkosť človečenstva! Jedine vedomé prijímanie milostí Pána vedie k pravému a správnemu rozvoju ľudskej osobnosti i ľudskej civilizácie.
Ako pomoc nám všetkým však prichádza veľké očistné dianie, ktoré zasiahne ľudstvo takým spôsobom, že zmení jeho súčasné vnútorné nastavenie požadovačného brania, plného pýchy, arogancie, nevďačnosti a domýšľavosti, na radostné prijímanie vo vďačnosti, úcte a pokornej otvorenosti duše, mysle a srdca. Priepastný je dnes rozdiel medzi týmito dvomi pólmi a každý pochopí, že bude musieť prísť niečo naozaj zásadné, bolestné a ľudí hlboko zasahujúce, čo nakoniec správnym spôsobom zmení ich osobnosť. Kto sa che toho vyvarovať a ušetriť si bolesť z nedobrovoľného naprávania skrivenej osobnosti, nech sa začne už teraz učiť vedomému, úcty plnému, pokornému a vďačnému prijímaniu. Osobnostne, ľudsky a duchovne tým môže iba získať.
A ešte veľmi dôležitá vec na záver. Kto sa chce naučiť správne prijímať, musí mať ochotu dávať. Lebo vo stvorení platí veľký zákon Lásky, že len ten, kto dáva, môže skutočne prijímať.
Môžeme dávať materiálne, duchovne, alebo čisto ľudsky. Môžeme dávať zo srdca a z lásky. Môžeme rozdávať úsmev, radosť, dobro, súcit, nádej, porozumenie, ohľaduplnosť, úctu a lásku.
Zároveň sa učme dávať nezištne a bez vyhliadok na odmenu. Učme sa dávať pre radosť z dávania samotného.
v spolupráci s https://smeromkzivotu.blogspot.com/
Pojednanie o skutočnom účele ľudskej sexuality
Re: Pojednanie o skutočnom účele ľudskej sexuality
Všetkým! Extrémne naliehavé! Ako sa v čase vojny vyhnúť karme?
Otázka: „V dnešnej dobe vidím veľké riziko v podpore ktorejkoľvek z dvoch bojujúcich strán vojnového konfliktu, pretože z duchovného hľadiska si tým môžeme nadviazať vinu, alebo inak povedané, karmu.
Ak sa napríklad pozrieme do doby krátko pred vojnou, na obidvoch stranách prebiehal úplne rovnaký, hrubý testovací a vakcinačný nátlak na obyvateľstvo. A čo sa týka vojny samotnej, na obidvoch stranách konfliktu bojujú žoldnieri za peniaze. Spolu s nimi nasilu a proti svojej vôli zmobilizovaní muži. Okrem nich bojujú na obidvoch stranách aj zločinci, ktorí si tým zaistili odpustenie trestu. Obidve strany robia hrozné veci, pretože vojna je taká. Každý deň dochádza k vzájomnému zabíjaniu a ak si napríklad vezmeme pod drobnohľad spomínaných zločincov, budú s najväčšou pravdepodobnosťou aj vo vojne konať zločinne.
Keď za takejto situácie niekto podporuje jednu, alebo druhú stranu, podporuje tým zároveň aj jej zabíjanie aj jej zločincov, na základe čoho začnú byť vlákna jeho karmy spájané so všetkým tým desivým, čo sa deje na frontovej línii.
Moja otázka znie, čo robiť za tejto situácie, keď nemožno podporovať ani jednu stranu bez toho, aby nedošlo k nadviazaniu karmy? Čo robiť, keď ale na druhej strane človek cíti, že nemôže zostať úplne ľahostajný? Že by mal svojim, minimálne vnútorným postojom, predsa len podporiť to, čo je správne a čo by viedlo k mieru? Môžete mi nejako poradiť v tejto dileme?“
Odpoveď: Ďakujem za položenie nesmierne závažných otázok, s ktorými v poslednej dobe zápasím aj ja sám. Čo teda urobiť, keď nemôžeme vnútorne podporiť víťazstvo jednej, alebo druhej strany vojnového konfliktu bez toho, aby sme si nenadviazali karmu a neboli spojení so všetkým vraždením a zverstvami? Koho podporiť? Podporme víťazstvo tretej strany! Podporme víťazstvo Svetla!
Svetlo Božie, ktoré sa v dnešnej dobe očisty nachádza vo zvýšenej miere v blízkosti našej zeme, urobí potom samo presne to, čo treba. Pomôže tej strane konfliktu, ktorá je toho hodná, ak je nejaká z nich vôbec hodná jeho pomoci, a vyvolá dianie, s ktorým by sme vôbec nepočítali, a ktoré privedie všetko presne tam, kam má.
My ľudia vidíme veci vždy iba zjednodušene. Nevidíme ich a nemôžeme ich vidieť vo všetkých súvislostiach. Svetlo však vníma aj tie najjemnejšie súvislosti, a preto môže zasiahnuť správnym spôsobom tak, ako by to človek nikdy ani nepredpokladal.
Dôverujme preto Svetlu Najvyššieho! Dôverujme jeho Všemúdrosti a jeho múdremu riadeniu všetkých vecí. Neprajme si v súčasnom vojnovom konflikte víťazstvo jednej, alebo druhej strany, aby sme sa nezaťažili karmou. Vo vojne, ktorá prebieha, si prajme víťazstvo Svetla! Týmto spôsobom podporíme tú najsprávnejšiu stranu! Prianie víťazstva Svetla vo vojne je tým najlepším, čo vôbec môžeme urobiť, pretože všetko, čo z toho vzíde, bude tým najlepším riešením, aké za danej situácie môže vôbec byť, a k akému by ľudia samotní nikdy nedospeli.
Svojim vnútorným posilňovaním tej najsprávnejšej strany, čiže víťazstva Svetla vo vojne, zostaneme zároveň ušetrení karmy, ktorú by sme si nevyhnutne nadviazali, keby sme si priali víťazstvo jednej, alebo druhej strany, a týmto spôsobom sa karmicky spojili so všetkými zločinmi, ktoré nami podporovaná strana vo vojne koná.
Človek má pri akomkoľvek probléme tendenciu, vyriešiť ho čo najlepšie podľa svojich vlastných predstáv. Dokonca i keď sa modlí, modlí sa tak, že má predstavu o tom, čo by chcel dosiahnuť a potom prosí Stvoriteľa, aby mu splnil jeho prianie. Preto však zostáva väčšina modlitieb nevypočutá. Lebo Najvyšší nikdy neplní obmedzené priania ľudí, ale vo svojom všeobsiahlom poznaní súčasnosti, minulosti a budúcnosti dáva človeku vždy to, čo je pre jeho najvnútornejšiu duchovnú osobnosť to najlepšie. Preto sa väčšina našich modlitieb nikdy neplní takým spôsobom, akým chceme, ale takým spôsobom, ako je to pre nás vnímané zo Svetla, ako to najlepšie.
A takto je to aj v súčasnej vojne. Podporovanie jednej, alebo druhej strany reprezentuje iba náš vlastný, ľudský názor na to, kto by mal v konflikte zvíťaziť. To ale nevyhnutne rozdeľuje spoločnosť na dva protichodné, nenávistné tábory, pričom z emócií vzájomnej nevraživosti a nenávisti najviac profituje temno. Uniknúť z pasce temna, ktoré rozdeľovaním spoločnosti ľudí manipuluje k nenávisti a k nadviazaniu karmy je možné len podporou tretej strany. Strany víťazstva Svetla!
Lebo skutočná Múdrosť spočíva jedine vo Svetle! Skutočná Múdrosť spočíva jedine v dôvere v hodnoty Svetla! Víťazstvo Svetla a jeho hodnôt je tým pravým, čo máme vnútorne i navonok podporovať! Máme to podporovať vo všetkých veciach, a teda i vo vojne. Dôverujme jedine Svetlu a jedine jeho víťazstvo podporujme!
A Svetlo nájde samo správnu cestu, aby v súlade s Božou Vôľou priviedlo veci k tomu najlepšiemu výsledku, aký je len za danej situácie možný. A to tak, ako by to nedokázal predvídať žiaden človek vo svojom obmedzení chápavosti, ale len Svetlo Božie vo svojej Všemúdrosti.
Hovorí sa, že kde sa dvaja bijú, tretí víťazí. V bitke dvoch strán vojnového konfliktu preto podporujme tretiu, víťaznú stranu! Stranu Svetla! Nech Svetlo Božie privedie veci na zemi tam, kde majú byť a prinesie mier!
A všetci ľudia, ktorí to dokážu pochopiť, sa môžu stať svojim vnútorným naladením, svojou vrúcnou a úprimnou túžbou po víťazstve Svetla v súčasnom hroznom vojnovom konflikte masívne nápomocní k tomu, aby sily Svetla skutočne zvíťazili, a aby priviedli na zemi všetko tam, kde je to potrebné. Ak budeme vnútorne podporovať víťazstvo tej najsprávnejšej strany, môžeme aj my samotní výrazne prispieť k dosiahnutiu tohto víťazstva.
Lebo žiaľ, nie je jednoducho možné podporovať jednu z dvoch bojujúcich strán a zároveň sa dištancovať od jej zabíjania a jej zločinov, pretože temný tieň tohto previnenia proti prikázaniu „Nezabiješ“ bude na nás dopadať, či už chceme, alebo nechceme.
Prajem preto všetkým, aby sa v dnešnej zlomovej dobe zbytočne nezaťažovali karmou, ktorou nemusia.
Nech Svetlo Božie zvíťazí na zemi!
PS. Pozrite si aspoň zbežne tieto videá a skúste sa do nich vcítiť. Toto predsa nikto z nás nechce! Nikto nechce nezmyslené vzájomné zabíjanie mladých ľudí, ktorí majú celý život pred sebou. A nikto za to nechce niesť časť viny, pretože to podporoval vo forme podpory tej, alebo onej strany.
https://www.youtube.com/watch?v=Xbo8ZzALDPk
https://www.youtube.com/watch?v=vEUDhfqwUNc
Otázka: „V dnešnej dobe vidím veľké riziko v podpore ktorejkoľvek z dvoch bojujúcich strán vojnového konfliktu, pretože z duchovného hľadiska si tým môžeme nadviazať vinu, alebo inak povedané, karmu.
Ak sa napríklad pozrieme do doby krátko pred vojnou, na obidvoch stranách prebiehal úplne rovnaký, hrubý testovací a vakcinačný nátlak na obyvateľstvo. A čo sa týka vojny samotnej, na obidvoch stranách konfliktu bojujú žoldnieri za peniaze. Spolu s nimi nasilu a proti svojej vôli zmobilizovaní muži. Okrem nich bojujú na obidvoch stranách aj zločinci, ktorí si tým zaistili odpustenie trestu. Obidve strany robia hrozné veci, pretože vojna je taká. Každý deň dochádza k vzájomnému zabíjaniu a ak si napríklad vezmeme pod drobnohľad spomínaných zločincov, budú s najväčšou pravdepodobnosťou aj vo vojne konať zločinne.
Keď za takejto situácie niekto podporuje jednu, alebo druhú stranu, podporuje tým zároveň aj jej zabíjanie aj jej zločincov, na základe čoho začnú byť vlákna jeho karmy spájané so všetkým tým desivým, čo sa deje na frontovej línii.
Moja otázka znie, čo robiť za tejto situácie, keď nemožno podporovať ani jednu stranu bez toho, aby nedošlo k nadviazaniu karmy? Čo robiť, keď ale na druhej strane človek cíti, že nemôže zostať úplne ľahostajný? Že by mal svojim, minimálne vnútorným postojom, predsa len podporiť to, čo je správne a čo by viedlo k mieru? Môžete mi nejako poradiť v tejto dileme?“
Odpoveď: Ďakujem za položenie nesmierne závažných otázok, s ktorými v poslednej dobe zápasím aj ja sám. Čo teda urobiť, keď nemôžeme vnútorne podporiť víťazstvo jednej, alebo druhej strany vojnového konfliktu bez toho, aby sme si nenadviazali karmu a neboli spojení so všetkým vraždením a zverstvami? Koho podporiť? Podporme víťazstvo tretej strany! Podporme víťazstvo Svetla!
Svetlo Božie, ktoré sa v dnešnej dobe očisty nachádza vo zvýšenej miere v blízkosti našej zeme, urobí potom samo presne to, čo treba. Pomôže tej strane konfliktu, ktorá je toho hodná, ak je nejaká z nich vôbec hodná jeho pomoci, a vyvolá dianie, s ktorým by sme vôbec nepočítali, a ktoré privedie všetko presne tam, kam má.
My ľudia vidíme veci vždy iba zjednodušene. Nevidíme ich a nemôžeme ich vidieť vo všetkých súvislostiach. Svetlo však vníma aj tie najjemnejšie súvislosti, a preto môže zasiahnuť správnym spôsobom tak, ako by to človek nikdy ani nepredpokladal.
Dôverujme preto Svetlu Najvyššieho! Dôverujme jeho Všemúdrosti a jeho múdremu riadeniu všetkých vecí. Neprajme si v súčasnom vojnovom konflikte víťazstvo jednej, alebo druhej strany, aby sme sa nezaťažili karmou. Vo vojne, ktorá prebieha, si prajme víťazstvo Svetla! Týmto spôsobom podporíme tú najsprávnejšiu stranu! Prianie víťazstva Svetla vo vojne je tým najlepším, čo vôbec môžeme urobiť, pretože všetko, čo z toho vzíde, bude tým najlepším riešením, aké za danej situácie môže vôbec byť, a k akému by ľudia samotní nikdy nedospeli.
Svojim vnútorným posilňovaním tej najsprávnejšej strany, čiže víťazstva Svetla vo vojne, zostaneme zároveň ušetrení karmy, ktorú by sme si nevyhnutne nadviazali, keby sme si priali víťazstvo jednej, alebo druhej strany, a týmto spôsobom sa karmicky spojili so všetkými zločinmi, ktoré nami podporovaná strana vo vojne koná.
Človek má pri akomkoľvek probléme tendenciu, vyriešiť ho čo najlepšie podľa svojich vlastných predstáv. Dokonca i keď sa modlí, modlí sa tak, že má predstavu o tom, čo by chcel dosiahnuť a potom prosí Stvoriteľa, aby mu splnil jeho prianie. Preto však zostáva väčšina modlitieb nevypočutá. Lebo Najvyšší nikdy neplní obmedzené priania ľudí, ale vo svojom všeobsiahlom poznaní súčasnosti, minulosti a budúcnosti dáva človeku vždy to, čo je pre jeho najvnútornejšiu duchovnú osobnosť to najlepšie. Preto sa väčšina našich modlitieb nikdy neplní takým spôsobom, akým chceme, ale takým spôsobom, ako je to pre nás vnímané zo Svetla, ako to najlepšie.
A takto je to aj v súčasnej vojne. Podporovanie jednej, alebo druhej strany reprezentuje iba náš vlastný, ľudský názor na to, kto by mal v konflikte zvíťaziť. To ale nevyhnutne rozdeľuje spoločnosť na dva protichodné, nenávistné tábory, pričom z emócií vzájomnej nevraživosti a nenávisti najviac profituje temno. Uniknúť z pasce temna, ktoré rozdeľovaním spoločnosti ľudí manipuluje k nenávisti a k nadviazaniu karmy je možné len podporou tretej strany. Strany víťazstva Svetla!
Lebo skutočná Múdrosť spočíva jedine vo Svetle! Skutočná Múdrosť spočíva jedine v dôvere v hodnoty Svetla! Víťazstvo Svetla a jeho hodnôt je tým pravým, čo máme vnútorne i navonok podporovať! Máme to podporovať vo všetkých veciach, a teda i vo vojne. Dôverujme jedine Svetlu a jedine jeho víťazstvo podporujme!
A Svetlo nájde samo správnu cestu, aby v súlade s Božou Vôľou priviedlo veci k tomu najlepšiemu výsledku, aký je len za danej situácie možný. A to tak, ako by to nedokázal predvídať žiaden človek vo svojom obmedzení chápavosti, ale len Svetlo Božie vo svojej Všemúdrosti.
Hovorí sa, že kde sa dvaja bijú, tretí víťazí. V bitke dvoch strán vojnového konfliktu preto podporujme tretiu, víťaznú stranu! Stranu Svetla! Nech Svetlo Božie privedie veci na zemi tam, kde majú byť a prinesie mier!
A všetci ľudia, ktorí to dokážu pochopiť, sa môžu stať svojim vnútorným naladením, svojou vrúcnou a úprimnou túžbou po víťazstve Svetla v súčasnom hroznom vojnovom konflikte masívne nápomocní k tomu, aby sily Svetla skutočne zvíťazili, a aby priviedli na zemi všetko tam, kde je to potrebné. Ak budeme vnútorne podporovať víťazstvo tej najsprávnejšej strany, môžeme aj my samotní výrazne prispieť k dosiahnutiu tohto víťazstva.
Lebo žiaľ, nie je jednoducho možné podporovať jednu z dvoch bojujúcich strán a zároveň sa dištancovať od jej zabíjania a jej zločinov, pretože temný tieň tohto previnenia proti prikázaniu „Nezabiješ“ bude na nás dopadať, či už chceme, alebo nechceme.
Prajem preto všetkým, aby sa v dnešnej zlomovej dobe zbytočne nezaťažovali karmou, ktorou nemusia.
Nech Svetlo Božie zvíťazí na zemi!
PS. Pozrite si aspoň zbežne tieto videá a skúste sa do nich vcítiť. Toto predsa nikto z nás nechce! Nikto nechce nezmyslené vzájomné zabíjanie mladých ľudí, ktorí majú celý život pred sebou. A nikto za to nechce niesť časť viny, pretože to podporoval vo forme podpory tej, alebo onej strany.
https://www.youtube.com/watch?v=Xbo8ZzALDPk
https://www.youtube.com/watch?v=vEUDhfqwUNc
Re: Pojednanie o skutočnom účele ľudskej sexuality
Náš svet, taký ako sme ho poznali, končí!
Končí doba temna a vypočítavosti rozumu. Prichádza Svetlo tak, ako bolo zasľúbené pred stáročiami.
A prichádza podobne, ako keď nejaká armáda pripravuje vpád na nepriateľské územie. V okolí našej zeme, v jemnejšej úrovni nad ňou, sa už vo vysokej miere koncentruje sila Svetla, aby v Bohom presne určený čas, vtrhla nadol do pozemskej, materiálnej úrovne.
Systematicky sa zvyšujúca koncentrácia Svetla v blízkosti našej planéty už len svojou prítomnosťou spúšťa extrémne spoločenské a prírodné diania, ktorých sme svedkami v súčasnosti. Množia sa zemetrasenia, požiare, veterné smršte, suchá a povodne. Ľudstvo je konfrontované s pandémiou, s vojnami, s nepokojmi, vzburami, rastúcou nenávisťou, rozdelením spoločnosti, a mnohým iným.
Ale to všetko je len začiatok! To hlavé ešte len príde, keď nastane čas plného úderu Svetla.
K blížiacemu sa zásahu Svetla až celkom dole, do materiálnej úrovne našej zeme, môžeme zaujať dva postoje. Buď ho privítame a s radosťou sa mu otvoríme, alebo ho odmietneme.
Každý z týchto dvoch postojov bude mať pre nás samozrejme úplne iné dôsledky. Aké?
Povedzme si najskôr o pozitívnych dôsledkoch, ktoré nám prinesie naša otvorenosť Svetlu.
Svetlu sa otvoríme tak, že začneme pracovať na tom, aby sa naša osobnosť stávala čoraz svetlejšou, čistejšou, lepšou, spravodlivejšou, láskavejšou, ľudskejšou a duchovnejšou. Takýmto spôsobom a takýmto úsilím sa správne pripravíme na príchod Svetla, pretože sa s ním staneme kompatibilní. Svetlá snaha našej duše, usilujúcej sa o svetlé hodnoty bytia, tak dokáže nadviazať rovnorodé spojenie so Svetlom Pána, prichádzajúcim zhora. Pri jeho príchode to potom bude podobné, ako keď sa po dlhých rokoch stretnú dvaja dobrí priatelia. Bude to zvítanie, plné radosti a šťastia.
Úplne iné to však bude pri postoji Svetlu nepriateľskom, odmietavom, alebo ľahostajnom. Takýmto postojom sa bude človek snažiť unikať pred Svetlom a bude ho odmietať prijať. A to preto, lebo hodnotové zameranie dotyčného je dlhodobo nekompatibilné s hodnotovým systémom Svetla.
Ale človeku to nič nepomôže, pretože Svetlo Pána vtrhne nasilu do jeho duše, do jeho vnútra a do jeho osobnosti. A jeho, od Svetla a svetlých hodnôt odvrátenú osobnosť, od základov rozvráti!
Tento dej bude nesmierne smutný, pretože to isté Svetlo prinesie cnostnému a o cnosti usilujúcemu človeku do jeho vnútra radosť a mier, zatiaľ čo človeku Svetlo a jeho hodnoty odmietajúcemu, prinesie nešťastie, bolesť a rozvrat osobnosti.
K rozvratu osobnosti dôjde preto, lebo to duchovne živé, čo sa v každom z nás nachádza, a čo malo byť chcením k dobrému a k čistému naplno rozvinuté, bolo odsunuté bokom a nahradené rozumom. Bolo nahradené rozvíjaním rozumu, rozumovým materializmom a anti duchovným naladením voči realite. Bolo to nahradené falošným obrazom sveta bez citu, ducha a rozvoja duchovných hodnôt.
A práve toto falošné vnímanie sveta so všetkými jeho pseudo hodnotami uctievania matérie, peňazí, moci a pozemskej slávy sa zrúti v hlavách ľudí pod tlakom Svetla. Zrúti sa im svet. Zrúti sa im celé ich doterajšie vnímanie reality.
A keď sa po zrútení falošnej koncepcie sveta nenájde v duši človeka aspoň zrnko niečoho svetlejšieho a ušľachtilejšieho, čo by sa mohlo pod zvýšeným tlakom Svetla rozvinúť, a na čom by sa dalo stavať, keď sa v tomto smere nenájde vo vnútri človeka vôbec nič, bude to znamenať definitívne zrútenie jeho osobnosti.
Sila Svetla sa koncentruje v blízkosti našej zeme a pripravuje sa na rozhodujúci úder. Na úder, alebo lepšie povedané, na zásadné preformátovanie hmotnosti sa pripravuje i prírodný svet. I státisíce prírodných bytostí, ktoré ho spravujú.
Kým však nastane tento deň, táto minúta a táto sekunda, zostáva stále ešte trochu času na to, aby sme svoju dušu a svoju osobnosť urobili čo najkompatibilnejšiu s prichádzajúcim Svetlom a jeho hodnotami. Aby sme ju urobili čo najčistejšiu, najlepšiu, najspravodlivejšiu, najláskavejšiu, najohľaduplnejšiu a najduchovnejšiu. Čím viac sa nám to podarí, tým menej bolestne sa nás dotkne to, čo prichádza.
Lebo len človek, stojaci správne vo stvorení a stojaci v súlade s Vôľou Stvoriteľa, bude pri príchode jeho Svetla, a pri vniknutí Svetla do svojej duše cítiť jasavú radosť a burácajúce šťastie.
Na každom z nás záleží, aký postoj zaujme k tomu, čo prichádza. Či konštruktívny, alebo odmietavý. Či vychádzajúci v ústrety Svetlu, alebo snažiaci sa mu unikať urputným zameriavaním pozornosti len na to staré, čo tu bolo doposiaľ.
Nikto a nič už nemôže zadržať príchod Svetla! Svetlo sa koncentruje v blízkosti zeme, obkolesuje ju a v Bohom Otcom presne stanovený čas prenikne naplno do materiálnej a fyzickej úrovne.
Prichádza Svetlo, ako Posol a nositeľ Božej Vôle! Prichádza Svetlo a vyžaduje úplné a bezpodmienečné prijatie vznešeného princípu čistoty na všetkých úrovniach ľudského bytia!
Prichádza Svetlo, aby učinilo planétu Zem nositeľkou nového človeka. Človeka čistého srdca, čistého citu, čistého svedomia, čistej duše a čistej mysle.
Zanechajme to staré a s dôverou a radosťou začnime uskutočňovať svoju osobnú premenu k čistému človeku. Priznávajme sa už svojim súčasným bytím k hodnotám Svetla a prichádzajúce Svetlo sa potom prizná k nám. Bude stáť po našom boku, bude nás ochraňovať a podrží nás v ťažkých chvíľach, keď sa začne rúcať všetko, čo v sebe nemá nijaké, alebo len veľmi slabé spojenie so Svetlom.
Svetlo Božie prichádza a prináša šťastie celej zemi. Kiež by sa jeho slávny príchod stal šťastným osudom všetkých ľudí.
Avšak to, nakoľko šťastný, alebo nešťastný osud nás čaká, má v rukách každý sám za seba. Je to jedine v našej moci, pretože jedine na nás záleží, akú mieru čistoty a Svetla dokážeme vzbudiť vo svojej duši, vo svojom srdci, vo svojej mysli a vo svojej osobnosti do chvíle, kedy nadíde plnosť času.
v spolupráci s https://smeromkzivotu.blogspot.com/
Končí doba temna a vypočítavosti rozumu. Prichádza Svetlo tak, ako bolo zasľúbené pred stáročiami.
A prichádza podobne, ako keď nejaká armáda pripravuje vpád na nepriateľské územie. V okolí našej zeme, v jemnejšej úrovni nad ňou, sa už vo vysokej miere koncentruje sila Svetla, aby v Bohom presne určený čas, vtrhla nadol do pozemskej, materiálnej úrovne.
Systematicky sa zvyšujúca koncentrácia Svetla v blízkosti našej planéty už len svojou prítomnosťou spúšťa extrémne spoločenské a prírodné diania, ktorých sme svedkami v súčasnosti. Množia sa zemetrasenia, požiare, veterné smršte, suchá a povodne. Ľudstvo je konfrontované s pandémiou, s vojnami, s nepokojmi, vzburami, rastúcou nenávisťou, rozdelením spoločnosti, a mnohým iným.
Ale to všetko je len začiatok! To hlavé ešte len príde, keď nastane čas plného úderu Svetla.
K blížiacemu sa zásahu Svetla až celkom dole, do materiálnej úrovne našej zeme, môžeme zaujať dva postoje. Buď ho privítame a s radosťou sa mu otvoríme, alebo ho odmietneme.
Každý z týchto dvoch postojov bude mať pre nás samozrejme úplne iné dôsledky. Aké?
Povedzme si najskôr o pozitívnych dôsledkoch, ktoré nám prinesie naša otvorenosť Svetlu.
Svetlu sa otvoríme tak, že začneme pracovať na tom, aby sa naša osobnosť stávala čoraz svetlejšou, čistejšou, lepšou, spravodlivejšou, láskavejšou, ľudskejšou a duchovnejšou. Takýmto spôsobom a takýmto úsilím sa správne pripravíme na príchod Svetla, pretože sa s ním staneme kompatibilní. Svetlá snaha našej duše, usilujúcej sa o svetlé hodnoty bytia, tak dokáže nadviazať rovnorodé spojenie so Svetlom Pána, prichádzajúcim zhora. Pri jeho príchode to potom bude podobné, ako keď sa po dlhých rokoch stretnú dvaja dobrí priatelia. Bude to zvítanie, plné radosti a šťastia.
Úplne iné to však bude pri postoji Svetlu nepriateľskom, odmietavom, alebo ľahostajnom. Takýmto postojom sa bude človek snažiť unikať pred Svetlom a bude ho odmietať prijať. A to preto, lebo hodnotové zameranie dotyčného je dlhodobo nekompatibilné s hodnotovým systémom Svetla.
Ale človeku to nič nepomôže, pretože Svetlo Pána vtrhne nasilu do jeho duše, do jeho vnútra a do jeho osobnosti. A jeho, od Svetla a svetlých hodnôt odvrátenú osobnosť, od základov rozvráti!
Tento dej bude nesmierne smutný, pretože to isté Svetlo prinesie cnostnému a o cnosti usilujúcemu človeku do jeho vnútra radosť a mier, zatiaľ čo človeku Svetlo a jeho hodnoty odmietajúcemu, prinesie nešťastie, bolesť a rozvrat osobnosti.
K rozvratu osobnosti dôjde preto, lebo to duchovne živé, čo sa v každom z nás nachádza, a čo malo byť chcením k dobrému a k čistému naplno rozvinuté, bolo odsunuté bokom a nahradené rozumom. Bolo nahradené rozvíjaním rozumu, rozumovým materializmom a anti duchovným naladením voči realite. Bolo to nahradené falošným obrazom sveta bez citu, ducha a rozvoja duchovných hodnôt.
A práve toto falošné vnímanie sveta so všetkými jeho pseudo hodnotami uctievania matérie, peňazí, moci a pozemskej slávy sa zrúti v hlavách ľudí pod tlakom Svetla. Zrúti sa im svet. Zrúti sa im celé ich doterajšie vnímanie reality.
A keď sa po zrútení falošnej koncepcie sveta nenájde v duši človeka aspoň zrnko niečoho svetlejšieho a ušľachtilejšieho, čo by sa mohlo pod zvýšeným tlakom Svetla rozvinúť, a na čom by sa dalo stavať, keď sa v tomto smere nenájde vo vnútri človeka vôbec nič, bude to znamenať definitívne zrútenie jeho osobnosti.
Sila Svetla sa koncentruje v blízkosti našej zeme a pripravuje sa na rozhodujúci úder. Na úder, alebo lepšie povedané, na zásadné preformátovanie hmotnosti sa pripravuje i prírodný svet. I státisíce prírodných bytostí, ktoré ho spravujú.
Kým však nastane tento deň, táto minúta a táto sekunda, zostáva stále ešte trochu času na to, aby sme svoju dušu a svoju osobnosť urobili čo najkompatibilnejšiu s prichádzajúcim Svetlom a jeho hodnotami. Aby sme ju urobili čo najčistejšiu, najlepšiu, najspravodlivejšiu, najláskavejšiu, najohľaduplnejšiu a najduchovnejšiu. Čím viac sa nám to podarí, tým menej bolestne sa nás dotkne to, čo prichádza.
Lebo len človek, stojaci správne vo stvorení a stojaci v súlade s Vôľou Stvoriteľa, bude pri príchode jeho Svetla, a pri vniknutí Svetla do svojej duše cítiť jasavú radosť a burácajúce šťastie.
Na každom z nás záleží, aký postoj zaujme k tomu, čo prichádza. Či konštruktívny, alebo odmietavý. Či vychádzajúci v ústrety Svetlu, alebo snažiaci sa mu unikať urputným zameriavaním pozornosti len na to staré, čo tu bolo doposiaľ.
Nikto a nič už nemôže zadržať príchod Svetla! Svetlo sa koncentruje v blízkosti zeme, obkolesuje ju a v Bohom Otcom presne stanovený čas prenikne naplno do materiálnej a fyzickej úrovne.
Prichádza Svetlo, ako Posol a nositeľ Božej Vôle! Prichádza Svetlo a vyžaduje úplné a bezpodmienečné prijatie vznešeného princípu čistoty na všetkých úrovniach ľudského bytia!
Prichádza Svetlo, aby učinilo planétu Zem nositeľkou nového človeka. Človeka čistého srdca, čistého citu, čistého svedomia, čistej duše a čistej mysle.
Zanechajme to staré a s dôverou a radosťou začnime uskutočňovať svoju osobnú premenu k čistému človeku. Priznávajme sa už svojim súčasným bytím k hodnotám Svetla a prichádzajúce Svetlo sa potom prizná k nám. Bude stáť po našom boku, bude nás ochraňovať a podrží nás v ťažkých chvíľach, keď sa začne rúcať všetko, čo v sebe nemá nijaké, alebo len veľmi slabé spojenie so Svetlom.
Svetlo Božie prichádza a prináša šťastie celej zemi. Kiež by sa jeho slávny príchod stal šťastným osudom všetkých ľudí.
Avšak to, nakoľko šťastný, alebo nešťastný osud nás čaká, má v rukách každý sám za seba. Je to jedine v našej moci, pretože jedine na nás záleží, akú mieru čistoty a Svetla dokážeme vzbudiť vo svojej duši, vo svojom srdci, vo svojej mysli a vo svojej osobnosti do chvíle, kedy nadíde plnosť času.
v spolupráci s https://smeromkzivotu.blogspot.com/
Re: Pojednanie o skutočnom účele ľudskej sexuality
Slzy bolesti nad masami, idúcimi do zatratenia
Prečo vznikol tento text? Aby ľudia pochopili, čo je príčinou toho, že im srdce občas zovrie smrteľná úzkosť. Aby poznali, čo sa za tým skrýva. Aby si uvedomili, k čomu ich to nabáda, a aby sa zachránili. Tento text otvorene pomenováva to, čo všetci súčasníci zachytávajú vo svojom vnútri, ale nevedia to jasne zaradiť a definovať.
Čo vidia duchovní vodcovia a pomocníci, pozerajúci zhora nadol na osudy jednotlivých ľudí na zemi? To, čo vidia, v nich vzbudzuje hlboký smútok. Plačú nad osudom celých más, ktoré z vlastnej vôle a kvôli vlastnej duchovnej ľahostajnosti smerujú do zatratenia.
Plač svetlých bytostí nad osudom miliónov ľudí znie stvorením, ako clivá, srdcervúca melódia. Práve ona zovrie úzkosťou srdce každého, kto ju vo chvíľach ticha zachytí. Z času na čas rozochvejú tóny tejto úzkostnej melódie vnútro každého človeka a zmocní sa ho neurčité tušenie čohosi smrteľne vážneho, čo práve prebieha. A zároveň tušenie, že premeškáva niečo absolútne zásadné.
Toto v súčasnosti vnútorne prežívajú milióny ľudí na našej planéte. Je to posledné varovanie pred prudkým pádom do duchovnej záhuby. Vedie ich do nej ich spôsob života, ich spôsob myslenia a ich hodnotový systém.
Veľká očista sa rozbehla! A hoci najširšia verejnosť, ako vždy zamestnaná vecami, považovanými za oveľa dôležitejšie, o týchto vážnych skutočnostiach vôbec nič netuší, duchovní pomocníci s veľkou bolesťou vnímajú obrovskú tragédiu, jasne sa črtajúcu v osude mnohých ľudí, pretože nesmerujú k Bohu, ale čoraz viac sa od neho vzďaľujú, prepadávajúc sa do temnoty, vedúcej k zániku.
Duchovní pomocníci vnímajú posledný okamih rozhodnutia na osudovom rázcestí dvoch smerov. Smerom k Svetlu a smerom k temnote, vedúcej do zatratenia. A vidia zlú voľbu miliónov ľudí, ktorá je pre nich začiatkom prudkého vzostupu nadol k definitívnemu vymazaniu ich osobnosti zo zlatej knihy života.
Bolestné slzy svetlých bytostí padajú dolu do hmotnosti ako tichý dážď aj preto, lebo zároveň jasne vidia, ako málo by stačilo, aby sa mnohí zachránili. Stačilo by, keby sa v nich našla tá najmenšia vôľa k čistej láske, prejavujúcej sa súcitom a spolucítením s blížnymi, aby na základe nej mohli byť zachytení vláknami svetlých pomocí. Stačila by dokonca i prostá, vrúcna prosba o pomoc k Bohu v poznaní, že život má predsa len vyšší zmysel, ako iba čisto pozemský a materiálny. Stačilo by to najmenšie precitnutie snahy o čistotu a chcenie dobrého.
Takto to dnes vyzerá s mnohými ľuďmi na zemi, ktorí stoja tesne pred definitívnym duchovným zrútením. Oni samotní to však nevnímajú, pretože sú ponorení len vo svojej mysli a v pozemských myšlienkach. Pretože sa už dávno uzavreli svojmu svedomiu, a tým pádom duchu, lebo jeho hlasom naše svedomie je. Týmto spôsobom sa ľudia vzdialili od duchovnej podstaty vlastného bytia. Preto sa ich bytie stáva v duchovnom stvorení neopodstatnené a oni smerujú k zániku.
Márne sa duchovní vodcovia a pomocníci snažia, aby ľudia precitli ku vnímavosti svojho citu a svedomia, pretože jedine prostredníctvom nich s nimi môžu komunikovať. Ale pretože tento komunikačný kanál vinou ľudí nefunguje, dochádza k tragickému uzatváraniu sa pred každou pomocou a každým poskytnutím možnosti záchrany.
A predsa by stačilo tak málo!
Z času na čas sa však duše každého jednotlivca dotkne clivá melódia bolesti svetlých bytostí, padajúca k zemi ako dážď. Z času na čas to vnútro každého človeka rozochveje úzkosťou v tušení smerovania do duchovnej záhuby. Toto tušenie je však len krátke a slabé. Je príliš jemné na to, aby prehlušilo súčasné rozumové nastavenie. Nadmerne exponovaný rozum sa okamžite snaží tieto jemné vnútorné hnutia prekryť inými myšlienkami. Myšlienkami na to, čo je podľa rozumu oveľa dôležitejšie.
Tieto jemné vnútorné citové impulzy, odsúvané rozumom zákerne bokom, sú však posledné slabučké výstražné signály duchovného jadra človeka, varujúce ho pred záhubou a zatratením osobnosti. Lebo práve duchovné jadro človeka zachytáva onú clivú melódiu bolesti, prúdiacu zhora nadol od našich duchovných pomocníkov, plačúcich nad zbytočne stratenými dušami. Je to posledné pomocné vlákno, smerované k ľuďom pred ich definitívnym zrútením do duchovnej záhuby, aby sa spamätali a ešte v poslednej chvíli vzchopili k čistému životu.
A hoci, ako už bolo povedané, sa toto zovretie duše smrteľnou úzkosťou u ľudí tu a tam dostavuje, je vždy rozumom prehlušené niečím iným. Nie je to rozvíjané a vnútorne sa s tým ďalej nepracuje, pretože rozum človeka sa rýchlo postará o to, aby tomu nebola venovaná dostatočná pozornosť, a aby sa dotyčný opäť zameral hlavne na pozemské myšlienky a pozemský spôsob života.
Takýmto spôsobom spejú milióny ľudí k svojmu duchovnému zániku a nič ich už nemôže zastaviť, pretože všetky pomoci zostávajú nimi samými nevypočuté a nevyužité. A miera duchovnej slepoty a hluchoty je až tak neuveriteľne fascinujúca, že to s ľuďmi nepohne ani vtedy, keď sa stretnú s hovoreným, alebo písaným slovom, ktoré jasne pomenováva to, čo občas cítia vo svojom vlastnom vnútri. Aj okolo tejto pomoci prechádzajú slepo a bez povšimnutia.
Len prežitie hlbokej bolesti, v spojení so silnou túžbou zmeniť sa k lepšiemu, by ešte dokázalo zastaviť ľudské duše v ich páde do zatratenia. Len silné vnútorné vzchopenie sa k dobru, k čistote a k Bohu, môže ešte ľuďom sprostredkovať pomoci, schopné ich vytrhnúť z nastúpenej cesty do duchovnej záhuby.
Žiaľ, duchovní pomocníci, pozerajúci sa do osudových vlákien ľudí vidia, že mnohí to už nedokážu, a ani poslednú možnosť záchrany nevyužijú. Tí však, ktorí poznajú a pochopia, že ide o všetko, a začnú pracovať na vlastnej záchrane, tí by sa mali usilovať už len o čisté myšlienky a city v prístupe ku všetkému, čo k nám bude ešte prichádzať v dnešnej dobe očisty. Každému, kto prejaví pevné svetlé chcenie, sa dostane pomoci zo Svetla, aby sa mohol zachrániť. Ale musí to v prvom rade on sám chcieť a musí sa začať on sám duchovne namáhať. Lebo tu nepomôžu nejaké povrchné slová, volajúce v poslednej chvíli k Stvoriteľovi o pomoc. Musí to byť niečo iné! Musí to byť vnútorné vyžarovanie osobnosti.
Buďme si preto dobre vedomí toho, že vnútorné hodnotové vyžarovanie našej osobnosti rozhoduje v dnešnej dobe Veľkej očisty zeme o našom ďalšom duchovnom vývoji a duchovnej ceste. Rozhoduje o tom, či to bude cesta vzostupu k Svetlu a k večnému bytiu, alebo cesta pádu do temnoty večného zatratenia. Každý z nás to má vo svojich vlastných rukách.
Precitnite, kamenné ľudské srdcia!
v spolupráci s https://smeromkzivotu.blogspot.com/
Prečo vznikol tento text? Aby ľudia pochopili, čo je príčinou toho, že im srdce občas zovrie smrteľná úzkosť. Aby poznali, čo sa za tým skrýva. Aby si uvedomili, k čomu ich to nabáda, a aby sa zachránili. Tento text otvorene pomenováva to, čo všetci súčasníci zachytávajú vo svojom vnútri, ale nevedia to jasne zaradiť a definovať.
Čo vidia duchovní vodcovia a pomocníci, pozerajúci zhora nadol na osudy jednotlivých ľudí na zemi? To, čo vidia, v nich vzbudzuje hlboký smútok. Plačú nad osudom celých más, ktoré z vlastnej vôle a kvôli vlastnej duchovnej ľahostajnosti smerujú do zatratenia.
Plač svetlých bytostí nad osudom miliónov ľudí znie stvorením, ako clivá, srdcervúca melódia. Práve ona zovrie úzkosťou srdce každého, kto ju vo chvíľach ticha zachytí. Z času na čas rozochvejú tóny tejto úzkostnej melódie vnútro každého človeka a zmocní sa ho neurčité tušenie čohosi smrteľne vážneho, čo práve prebieha. A zároveň tušenie, že premeškáva niečo absolútne zásadné.
Toto v súčasnosti vnútorne prežívajú milióny ľudí na našej planéte. Je to posledné varovanie pred prudkým pádom do duchovnej záhuby. Vedie ich do nej ich spôsob života, ich spôsob myslenia a ich hodnotový systém.
Veľká očista sa rozbehla! A hoci najširšia verejnosť, ako vždy zamestnaná vecami, považovanými za oveľa dôležitejšie, o týchto vážnych skutočnostiach vôbec nič netuší, duchovní pomocníci s veľkou bolesťou vnímajú obrovskú tragédiu, jasne sa črtajúcu v osude mnohých ľudí, pretože nesmerujú k Bohu, ale čoraz viac sa od neho vzďaľujú, prepadávajúc sa do temnoty, vedúcej k zániku.
Duchovní pomocníci vnímajú posledný okamih rozhodnutia na osudovom rázcestí dvoch smerov. Smerom k Svetlu a smerom k temnote, vedúcej do zatratenia. A vidia zlú voľbu miliónov ľudí, ktorá je pre nich začiatkom prudkého vzostupu nadol k definitívnemu vymazaniu ich osobnosti zo zlatej knihy života.
Bolestné slzy svetlých bytostí padajú dolu do hmotnosti ako tichý dážď aj preto, lebo zároveň jasne vidia, ako málo by stačilo, aby sa mnohí zachránili. Stačilo by, keby sa v nich našla tá najmenšia vôľa k čistej láske, prejavujúcej sa súcitom a spolucítením s blížnymi, aby na základe nej mohli byť zachytení vláknami svetlých pomocí. Stačila by dokonca i prostá, vrúcna prosba o pomoc k Bohu v poznaní, že život má predsa len vyšší zmysel, ako iba čisto pozemský a materiálny. Stačilo by to najmenšie precitnutie snahy o čistotu a chcenie dobrého.
Takto to dnes vyzerá s mnohými ľuďmi na zemi, ktorí stoja tesne pred definitívnym duchovným zrútením. Oni samotní to však nevnímajú, pretože sú ponorení len vo svojej mysli a v pozemských myšlienkach. Pretože sa už dávno uzavreli svojmu svedomiu, a tým pádom duchu, lebo jeho hlasom naše svedomie je. Týmto spôsobom sa ľudia vzdialili od duchovnej podstaty vlastného bytia. Preto sa ich bytie stáva v duchovnom stvorení neopodstatnené a oni smerujú k zániku.
Márne sa duchovní vodcovia a pomocníci snažia, aby ľudia precitli ku vnímavosti svojho citu a svedomia, pretože jedine prostredníctvom nich s nimi môžu komunikovať. Ale pretože tento komunikačný kanál vinou ľudí nefunguje, dochádza k tragickému uzatváraniu sa pred každou pomocou a každým poskytnutím možnosti záchrany.
A predsa by stačilo tak málo!
Z času na čas sa však duše každého jednotlivca dotkne clivá melódia bolesti svetlých bytostí, padajúca k zemi ako dážď. Z času na čas to vnútro každého človeka rozochveje úzkosťou v tušení smerovania do duchovnej záhuby. Toto tušenie je však len krátke a slabé. Je príliš jemné na to, aby prehlušilo súčasné rozumové nastavenie. Nadmerne exponovaný rozum sa okamžite snaží tieto jemné vnútorné hnutia prekryť inými myšlienkami. Myšlienkami na to, čo je podľa rozumu oveľa dôležitejšie.
Tieto jemné vnútorné citové impulzy, odsúvané rozumom zákerne bokom, sú však posledné slabučké výstražné signály duchovného jadra človeka, varujúce ho pred záhubou a zatratením osobnosti. Lebo práve duchovné jadro človeka zachytáva onú clivú melódiu bolesti, prúdiacu zhora nadol od našich duchovných pomocníkov, plačúcich nad zbytočne stratenými dušami. Je to posledné pomocné vlákno, smerované k ľuďom pred ich definitívnym zrútením do duchovnej záhuby, aby sa spamätali a ešte v poslednej chvíli vzchopili k čistému životu.
A hoci, ako už bolo povedané, sa toto zovretie duše smrteľnou úzkosťou u ľudí tu a tam dostavuje, je vždy rozumom prehlušené niečím iným. Nie je to rozvíjané a vnútorne sa s tým ďalej nepracuje, pretože rozum človeka sa rýchlo postará o to, aby tomu nebola venovaná dostatočná pozornosť, a aby sa dotyčný opäť zameral hlavne na pozemské myšlienky a pozemský spôsob života.
Takýmto spôsobom spejú milióny ľudí k svojmu duchovnému zániku a nič ich už nemôže zastaviť, pretože všetky pomoci zostávajú nimi samými nevypočuté a nevyužité. A miera duchovnej slepoty a hluchoty je až tak neuveriteľne fascinujúca, že to s ľuďmi nepohne ani vtedy, keď sa stretnú s hovoreným, alebo písaným slovom, ktoré jasne pomenováva to, čo občas cítia vo svojom vlastnom vnútri. Aj okolo tejto pomoci prechádzajú slepo a bez povšimnutia.
Len prežitie hlbokej bolesti, v spojení so silnou túžbou zmeniť sa k lepšiemu, by ešte dokázalo zastaviť ľudské duše v ich páde do zatratenia. Len silné vnútorné vzchopenie sa k dobru, k čistote a k Bohu, môže ešte ľuďom sprostredkovať pomoci, schopné ich vytrhnúť z nastúpenej cesty do duchovnej záhuby.
Žiaľ, duchovní pomocníci, pozerajúci sa do osudových vlákien ľudí vidia, že mnohí to už nedokážu, a ani poslednú možnosť záchrany nevyužijú. Tí však, ktorí poznajú a pochopia, že ide o všetko, a začnú pracovať na vlastnej záchrane, tí by sa mali usilovať už len o čisté myšlienky a city v prístupe ku všetkému, čo k nám bude ešte prichádzať v dnešnej dobe očisty. Každému, kto prejaví pevné svetlé chcenie, sa dostane pomoci zo Svetla, aby sa mohol zachrániť. Ale musí to v prvom rade on sám chcieť a musí sa začať on sám duchovne namáhať. Lebo tu nepomôžu nejaké povrchné slová, volajúce v poslednej chvíli k Stvoriteľovi o pomoc. Musí to byť niečo iné! Musí to byť vnútorné vyžarovanie osobnosti.
Buďme si preto dobre vedomí toho, že vnútorné hodnotové vyžarovanie našej osobnosti rozhoduje v dnešnej dobe Veľkej očisty zeme o našom ďalšom duchovnom vývoji a duchovnej ceste. Rozhoduje o tom, či to bude cesta vzostupu k Svetlu a k večnému bytiu, alebo cesta pádu do temnoty večného zatratenia. Každý z nás to má vo svojich vlastných rukách.
Precitnite, kamenné ľudské srdcia!
v spolupráci s https://smeromkzivotu.blogspot.com/
