Pojednanie o skutočnom účele ľudskej sexuality

Diskusia na rôzne témy
othon
Príspevky: 94
Dátum registrácie: Štvrtok, 15. Mája 2014, 18:00

Re: Pojednanie o skutočnom účele ľudskej sexuality

Príspevok od používateľa othon »

Matrix! Hodnotný film s hlbokým a silným posolstvom


Nedávno som si opäť pozrel známy kultový film Matrix. Jeho skryté posolstvo má nám všetkým určite čo povedať, len ho je treba správne dešifrovať. A práve o toto dešifrovanie sa teraz pokúsme, aby sme aj my nemuseli celý svoj život prežiť len ako ozubené, nevedomé kolieska v iluzórnej realite matrixu, predstierajúcej skutočný život, zatiaľ čo skutočnou, nedôstojnou realitou je realita nášho zotročenia.

Skôr ale, ako začneme hovoriť o filme treba zdôrazniť, že každý spisovateľ, alebo v našom prípade scenárista, sa vo svojej tvorivej inšpirácii vždy vnútorne napája na určité jemnejšie úrovne univerza, odkiaľ čerpá. A podľa charakteru toho, o čom píše, ale aj podľa charakteru svojej vlastnej osobnosti a povahy sa môže napojiť buď na úrovne vyššie, alebo na úrovne nižšie. V prípade scenára toho filmu išlo o napojenie vyššie, ale žiaľ, konečná podoba bola výrazne skreslená a príliš zmaterializovaná. Ale aj napriek tomu má film predsa len výraznú hodnotu.

Jeho dej prebieha v post apokalyptickom svete. Nad ľuďmi zvíťazili stroje a zotročili ich. Uviedli ich do stavu akéhosi hybridného spánku, poskytujú im základnú výživu a čerpajú z nich biologickú energiu. A tieto živé ľudské batérie prežívajú počas svojho hybridného spánku určitý snový stav, ktorý vnímajú ako realitu. Je to však len neskutočná, strojmi umelo vytvorená realita matrixu. Je veľmi podobná životu, aký žijeme my dnes. Dokonale totiž simuluje ilúziu skutočného života so všetkými jeho starosťami, námahami, prácou a užívaním si.

Víťazstvo strojov by bolo dokonalé, keby neexistovala skupina ľudí, ktorým sa podarilo pochopiť, ako sa veci majú. Ktorým sa podarilo odpojiť z hybridného spánku a ktorí začali usilovať o likvidáciu matrixu. Zo skutočnej reality doň prenikajú pomocou počítačových programov a ich vodcom je Morpheus.

Morpheus sa dozvedel, že v matrixe žije vyvolený, ktorý ho je schopný zničiť a začal ho hľadať. Tak našiel Nea, hlavného hrdinu. Odpojil ho od matrixu, prebudil do skutočnej reality a začal ho pripravovať na jeho rozhodujúci boj.

Časom ale došlo k tomu, že strážcom matrixu, takzvaným agentom, sa podarilo zajať Morphea a mučením z neho chceli dostať prístupové kódy k raju, aby mohli zničiť tých zopár ľudí, žijúcich v skutočnej realite a tým pádom dovŕšiť absolútnu nadvládu strojov nad ľudstvom.

Neo, spolu so svojou priateľkou Trinity sa rozhodnú Morphea oslobodiť, čo sa im aj podarí. Morpheus a Trinity uniknú z matrixu do skutočnej reality, ale Neo to už nestihne. Zostáva v ňom uväznený a musí bojovať s agentmi. Tí ho napokon zastrelia.

Neo zomiera vo svojom fiktívnom tele v matrixe, ale zároveň zomiera aj v skutočnej realite. A v skutočnej realite stojí pri ňom Trinity, ktorá sa do neho zamilovala a bozkáva ho na rozlúčku. Avšak jej bozkom z lásky sa Neo prebúdza k životu a zároveň sa prebúdza k životu aj v matrixe. Agenti to spozorujú a začnú doňho strieľať. Silou lásky však Neo víťazí nad strojovou realitou matrixu. Gestom ruky zastavuje letiace guľky, zničí agenta Smitha a snová realita sa začne rozsýpať …

Toľko k deju filmu. Kto ho videl, musí vytušiť určitú zvláštnu súvislosť s našou súčasnosťou. Pokúsme sa teda teraz ozrejmiť túto súvislosť a ukázať si, ako to s nami samými naozaj je.

Hlavné posolstvo filmu je prosté a jednoduché: realita, v ktorej žijeme a ktorá je pre nás absolútne všetkým je v podstate len akási dočasná ilúzia. Nie je to skutočná, pravá, večná a autentická realita. Je len čosi, ako materializovaná ilúzia, za ktorou sa skrýva realita skutočná.

„Kto sa pozerá von, vidí ilúziu! Kto sa pozerá dovnútra, vidí skutočnosť“, hovorí dávna indická múdrosť. Skutočná realita, tá večná, pravá, trvalá a nehynúca je teda realitou vnútra! Realitou srdca! Realitou ducha a realitou citu! To je skutočnosť, v ktorej žije naše najvnútornejšie „ja“! Naše najhlbšie, duchovné, najvnútornejšie „ja“! To sme v skutočnosti my samotní! Skutočná pravda bytia je teda pravdou ducha, v ktorej žije a prebýva naše pravé „ja“.

A toto naše pravé ja, podobne ako vo filme Matrix, sníva sen ilúzie hmoty. Sníva sen ilúzie tela. Sen ilúzie materiálnych túžob, žiadostí, potrieb, vášní a všetkých obrovských možností hmotného sveta. To je pre nás realita, ktorá sa nám stala všetkým. Považujeme to za to jediné, čo môžeme od života očakávať, ale v skutočnosti ide len o materiálnu ilúziu reality matrixu, v ktorej sme sa svojim mylným a obmedzeným nazeraním na svet sami uväznili.

Tak sme sa stali bytosťami, plne zotročenými hmotným svetom. A toto naše zotročenie sa prejavuje falošnou hodnotovou hierarchiou, ktorú sme si vytvorili na základe svojej fatálnej zámeny snovej reality hmoty za pravú realitu ducha. Našimi najvyššími hodnotami sa totiž stali jedine hodnoty hmotné.

Mať vlastniť a užívať si! Peniaze, majetky a moc! Pozemská sláva a veľkosť!

Dôsledkom týchto „hodnôt“ je však nárast bezohľadnosti, chamtivosti, podvodu, klamstva, nečestnosti a všetkých ostatných negatívnych vlastnosti, ktoré z našej pomýlenej hodnotovej hierarchie nevyhnutne pramenia. Žijeme preto vo svete zla, ktorý vznikol z našej zámeny ilúzie za skutočnosť.

A táto, nami samými vytvorená ilúzia výlučnosti materiálnej reality a falošných hodnôt z nej plynúcich spôsobuje ľuďom mnoho bolesti, nepríjemností, stresu, nepohody, konfliktov a utrpenia. V tomto hodnotovo zvrátenom svete sa totiž často darí ľuďom bezcharakterným, bezohľadným a nečestným, ktorí vytvárajú zo zeme peklo. Títo ľudia osobne profitujú z matrixu a preto sa ho snažia udržať. Preto podporujú komerčnú plytkosť a tupý materiálny konzum. Preto podporujú zvrátenosť, drogy, násilie a hazard. Obyvateľstvo totiž musí byť plne pohltené tým, čo im matrix ponúka, aby z neho nikdy nenašlo cestu von.

Sú ale mnohí, ktorí vnímajú a tušia, že materiálna realita nemôže byť všetkým. Že musí jestvovať aj niečo iné a hlbšie. Títo ľudia začínajú tušiť ilúziu a klam dočasnej materiálnej reality matrixu a jej pomýlených hodnôt. Začínajú tušiť, že všetko môže byť inak, podobne ako Neo, hlavý hrdina filmu.

A presne toto sú ľudia, ktorí sa svojim vnútorným tušením stávajú pripravenými na odpojenie od matrixu. Preto bývajú kontaktovaní zo strany skutočnej reality. Zo strany skutočnej pravdy! Pravdy ducha, srdca a citu! Sú vnútorne oslovení a majú, podobne ako Neo možnosť rozhodnúť sa, či chcú zostať naďalej v matrixe, alebo sa chcú konečne prebudiť do skutočnej reality.

Ak sa rozhodnú pre skutočnú realitu, spoznajú pravdu. Pravdu o dočasnej ilúzii matrixu materiálneho sveta a s ním spojených, nízkych materiálnych hodnôt. Pravdu o pravom svete bytia ducha, v ktorom vládnu pravé a vznešené hodnoty, akými je spravodlivosť, ľudskosť, čestnosť a dobro. Jedine toto je totiž to večné, pravé a skutočné! Všetko ostatné je len omyl, ktorý zotročuje človeka.

No a vrcholným momentom filmu, ale i celého nášho života ako takého je poznanie všemocnej sily lásky. Poznanie, že zlomiť ilúziu matrixu je schopná jedine láska. Láska k pravde, láska k človeku, láska k dobru, láska k spravodlivosti a láska k Bohu. Jedine silou lásky k pravým hodnotám bytia môže každý z nás zvíťaziť nad matrixom! Najskôr sám v sebe a sám za seba, čím sa stane vyvoleným, podobne ako Neo.

Vyvoleným k tomu, aby aj on bojoval s matrixom a porazil ho! Ale nie zbraňami, ako vo filme, ale silou rozvíjania dobra, spravodlivosti, čestnosti, ohľaduplnosti a duchovnosti. Čím viac človek takým bude, tým viac bude otriasať ilúziou matrixu jedinečnosti dočasnej reality hmoty a tiež všetkými, s touto ilúziou spojenými, nízkymi materialistickými hodnotami.

Až napokon, pri dostatočnom množstve v skutočnej realite ducha ukotvených ľudí, bojujúcich proti materiálnej zvrátenosti pseudo hodnôt matrixu, prostredníctvom rozvíjania skutočného dobra a cností dôjde k tomu, že ilúzia padne. Že padne ilúzia výlučnosti hmoty a ľudia spoznajú realitu takú, aká v skutočnosti je. Spoznajú realitu ducha, srdca a dobra, ktorá je jedinou pravou realitou.

Súčasnú, falošnú, pomýlenú a pokrivenú realitu výlučnosti matrixu materialistickej reality potom vystrieda pravá realita pravdy ducha, citu, ľudskosti, spravodlivosti a ušľachtilosti. Tá nanovo a na svoj vlastný obraz sformuje i materiálny svet tak, že sa v ňom všetko stane skutočné a pravdivé.

Je teda na nás, dokedy zostaneme veriť ilúzii matrixu, dokedy ho budeme živiť svojim presvedčením, že je to jediná realita a dokedy budeme uctievať pseudo hodnoty, ktoré tento náš omyl nevyhnutne doprevádzajú. Je na nás, dokedy necháme svoje pravé „ja“ v hybridnom spánku a v otroctve nedôstojného, iba čisto materiálneho bytia.

Zo skutočnej reality ducha však zaznieva tiché volanie ku všetkým, ktorí začínajú tušiť pravdu o podstate bytia, aby sa stali vyvolenými...

Kód: Vybrať všetko

http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.

othon
Príspevky: 94
Dátum registrácie: Štvrtok, 15. Mája 2014, 18:00

Re: Pojednanie o skutočnom účele ľudskej sexuality

Príspevok od používateľa othon »

Slušní ľudia nepotrebujú robiť žiadne revolúcie! Vyjadrenie k situácii na Slovensku



Tento článok je hĺbkovou analýzou toho, prečo sú aj z duchovného hľadiska všetky protesty za slušné Slovensko kontraproduktívne a nikdy nemôžu priniesť nijaké zlepšenie situácie. Je už totiž najvyšší čas, aby konečne padol ustavične živený mýtus o tom, že hlavnú zodpovednosť za všetko zlé, čo prežívame u nás doma, alebo aj vo svete môžu politici, potom veľké nadnárodné korporácie a nakoniec svetová elita najmocnejších a najbohatších.

Všetko je však úplne inak a my si ukážme, ako v skutočnosti vzniká vyššie spomínaná, mocenská hierarchia bezohľadnosti, ktorá naozaj utláča obyčajných ľudí a oni majú dojem, že sú iba bezbrannými obeťami. Obeťami bezcharakterných politikov, obeťami dravého nadnárodného kapitálu, alebo obeťami úzkej svetovej elity, ktorá má s ľudstvom svoje vlastné temné plány.

Otvorene a bez obalu treba zdôrazniť, že obyčajní ľudia nie sú žiadnymi nevinnými obeťami systému a pomerov, ktoré musia znášať. Obyčajní ľudia totiž splodili tento systém, podporujú ho a stále ho udržujú pri živote!

Ako to celé funguje?

Predstavte si sporo a provokatívne odetú ženu, kráčajúcu po ulici, ktorá na seba doslova priťahuje chlipné pohľady mužov. Ba neraz provokuje i vulgárne poznámky. Ide samozrejme o naozaj o nízke mužské jednanie, ktoré nie je možné ospravedlniť, ale treba si uvedomiť, že najväčší podiel na tom nesie v prvom rade ten, kto tomu dáva prvotný podnet. Ten, z koho pohoršenie pochádza!

Prečo o tom hovoríme? Pretože na základe úplne rovnakého mechanizmu vznikajú i vonkajšie pomery, v ktorých musia ľudia žiť!

Ľudia sú totiž žiaľ vo všeobecnosti zväčša povrchní, plytkí a materialistickí. Sú upriamení iba na seba a svoj vlastný prospech, za ktorým idú slepo, ako akési obrovské stádo oviec. A tieto ovce, táto masa vo svojej povrchnosti a plytkosti života, zameraného úzkoprso iba na seba doslova provokuje inú kategóriu ľudí, takzvaných „šikovných“ k tomu, aby profitovali z ich všeobecnej plytkosti a malosti. Aby túto negatívnu povahu más obratne vyžili na ich ovládanie a zotročenie, prostredníctvom ich vlastných chýb a nedostatkov.

Pretože masy priťahuje živočíšna telesnosť, doprajme im ju predsa vo filmoch, v knihách, v časopisoch, alebo na internete, nech sa do nej ponoria tak intenzívne, že už nebudú mať záujem o nič iného.

Pretože masy priťahuje plytká, až primitívna zábava najrozličnejšieho druhu, doprajme im ju. Či už v televízii, v rozhlase, alebo v bulvárnej tlači. Nech im vypĺňa celý ich voľný čas a celý ich duševný obzor, aby sme my, tí šikovnejší, mohli potom poza ich chrbát robiť, čo sa nám len zapáči.

Masy chcú žiť v ilúzii, že sa niekto snaží o ich dobro a preto im bohato, ale čisto iba slovne doprajme túto ilúziu a neustále ich bombardujme pojmami ako ľudské práva, demokracia, mier, multikulturalizmus, boj proti terorizmu, či iným svetovým hrozbám a nepriateľom. Živme v nich takúto ilúziu dobra, pričom pod jej pláštikom si robme, čo len chceme. Veď oni sú tak naivní a nemysliaci, že nikdy nespoznajú naše skutočné úmysly. A ak sa aj niekto mysliaci medzi nimi nájde, väčšina aj tak neuverí jeho takzvaným konšpiračným bludom.

Súčasný systém sa podobá stupňovitej pyramíde. Jej základ, jej prvý stupeň tvoria obyčajní ľudia so všetkými, vyššie spomínanými chybami a necnosťami. No a každý ďalší stupeň pyramídy predstavuje o trochu vyšší, hierarchický stupeň moci, profitujúcej z negatívnych vlastností más.

A tak to ide od jedného stupňa pyramídy k druhému, stále vyššie a vyššie. Až sa nakoniec v tomto stupňovaní moci dostaneme k našim politickým špičkám a potom k politickým lídrom svetového formátu stojacim nad nimi. Tí sú zase ovládaní mocnými nadnárodnými korporáciami, a tieto sú ovládané takzvanou elitou, čiže najbohatšími ľuďmi sveta, stojacimi na samom vrchole pyramídy a sústreďujúcimi vo svojich rukách obrovskú moc.

Avšak stabilita každej pyramídy, ba každej stavby je možná jedine vtedy, ak stojí na pevnom základe! No a tým pevným základom, na ktorom stojí súčasný pyramidálny systém moci je plytkosť, povrchnosť, konzum, materializmus, nízke vášne a úbohý duševný a duchovný obzor obyčajných ľudí, ktorí idú ako slepé stádo jedine za svojim vlastným prospechom.

Toto je základ, na ktorom celá stavba vznikla a ktorý celú stavbu drží. A ak sa aj striedajú rôzni vládcovia, rôzne spoločenské systémy, alebo rôzna politická garnitúra, charakter ovládania más zostáva stále rovnaký. Stále rovnaký, pretože to najpodstatnejšie, to najzákladnejšie, čiže ľudia zo svojimi chybami, nedostatkami a nízkosťami zostávajú stále rovnakí.

Je to teda celé tak, že tí hore so všetkými ich negatívnymi vlastnosťami v skutočnosti ľuďom nevládnu, ale obyčajní ľudia samotní svojimi chybami a nízkosťou svojej duše umožňujú, aby im vládli práve ľudia takéhoto druhu. Ľudia plní bezohľadnosti, chamtivosti, egoizmu, pokrytectva, karierizmu a túžby po neobmedzenej moci.

Z poznania všetkých týchto zásadných skutočností ale zároveň vyplýva, že k obratu k lepšiemu môže dôjsť iba zdola. Ak sa totiž hodnotovo zmení základ, čiže obyčajní ľudia, zmení sa tým absolútne všetko. Ak sa teda zmení smerom k vyšším a ušľachtilejším hodnotám prvý stupeň pyramídy, musí byť taktiež nevyhnutne nahradená celá stará hierarchia moci ľuďmi novej hodnotovej línie.

Netreba preto vôbec žiadnych revolúcií v doterajšom slova zmysle! To, čo je treba, aby sa celkový život ľudí zmenil k lepšiemu je jedine veľká, revolučná zmena hodnôt! Revolučná zmena hodnotového zamerania más, ktorá je schopná zmeniť tvár celého terajšieho sveta, pretože ak sa zmení základ, musí sa nevyhnutne zmeniť aj všetko to, čo bude stáť na tomto základe. A to od základu až po samotný vrchol pyramídy.

Pochopme už predsa konečne jednoduchú pravdu a detsky jednoduchú zákonitosť, že spravodlivosti sa môže predsa dostať jedine tomu, kto je sám spravodlivý! Že dobra sa môže dostať jedine tomu, kto je sám dobrý! Že ľudskosti a ohľaduplnosti sa môže dostať iba tomu, kto je sám ľudský a ohľaduplný! Že čestne môže byť pristupované iba k tomu, kto je sám čestný! A tak ďalej, a tak ďalej.

Avšak všeobecný sklon ľudí k nečestnosti, zlu, nespravodlivosti, bezohľadnosti a iným nízkym negatívnym vlastnostiam musel nevyhnutne splodiť práve taký negatívny a zvrátený systém moci, aký nám vládne v súčasnosti.

Ľudia! Obyčajní, jednoduchí a prostí ľudia zmeňte sa! Zmeňte sa k lepšiemu a tým zmeníte všetko! Tým privodíte tú najzásadnejšiu zmenu v dejinách, pretože pohnete základom, na ktorom všetko stojí! Lebo jedine v zmene jednotlivcov, tých najobyčajnejších ľudí, v ich hodnotovom obrate k vyššiemu, lepšiemu a ušľachtilejšiemu sa skrýva kľúč k zásadnej zmene charakteru ľudskej civilizácie na planéte Zem.

O tom, v koho rukách sa skrýva skutočná moc sa však zaryto mlčí! Je naopak intenzívne živené presvedčenie, že jednotlivec a takzvaný obyčajný človek nič nezmôže. A robí sa ešte mnoho iných vecí preto, aby ľudia nikdy neprecitli a zostali žiť navždy v blude, že im skutočne vládnu tí, ktorí stoja na najvyšších priečkach pyramídy moci.

Mocní nášho sveta zrážajú najrozličnejšími spôsobmi obyčajných ľudí nadol a všemožne ich duševne a osobnostne devalvujú, len aby neprecitli k poznaniu moci, ktorá sa skrýva v ich rukách. V neuveriteľnej moci zmeniť svet prostredníctvom zmeny seba samých!

Áno, skutočná moc nespočíva v rukách tých, ktorí nám vládnu, ale v rukách tých, ktorí ich nechávajú vládnuť! A preto budú takzvaní mocní tohto sveta donekonečna, či už mediálne, alebo mnohými inými spôsobmi ohlupovať masy a duševne ich degradovať, len aby to nepochopili. Aby nikdy nepochopili, že jedine oni sami majú v rukách skutočnú moc! Moc meniť a zmeniť veci okolo seba! Moc zmeniť celú spoločnosť i celý svet!

Takéhoto precitnutia jednotlivcov sa doslova hrozí súčasná hierarchia moci, profitujúca z toho najnižšieho, čo v ľuďoch jestvuje a všemožne to podporujúca, pretože príklonom obyčajných ľudí k lepšiemu, morálnejšiemu, vyššiemu, spravodlivejšiemu, čestnejšiemu a ušľachtilejšiemu by sa nevyhnutne povážlivo zakolísala pyramída súčasného systému moci, aby sa následne celkom zrútila a navždy pochovala celý tento zvrátený systém pod sebou.

Aby konečne na nových, obrodených základoch dobra, spravodlivosti, ušľachtilosti a podobných vysokých ľudských a duchovných hodnôt mohla vyrásť nová pyramída úplne iného druhu. Pyramída, ktorá vynesie na vrchol majstrov všetkých týchto cností, zatiaľ čo žiaľ dnes stoja na jej vrchole iba majstri všetkých našich vlastných chýb, nízkostí a necností. Lebo v konečnom dôsledku má a bude mať naša civilizácia i každý národ na svojom vrchole vždy iba takých ľudí, také vlády a také spoločenské elity, aké si zaslúži a aké dokonale odzrkadľujú základnú hodnotovú orientáciu najširších más obyvateľstva.

PS. Takzvaní slušní ľudia a ďalšie, s nimi spriaznené iniciatívy bojujú v súčasnosti na Slovensku za výmenu morálne nevyhovujúcich politikov za morálne vyhovujúcejších. Neuvedomujú si však zákonitosť, že títo politici sú iba dokonalým odzrkadlením celkovej morálnej a hodnotovej klímy v spoločnosti. A ak sa v tomto smere nič nezemní a všetko zostane pri starom, noví politici, ktorí nahradia starých budú takí istí.

Ak by ale naozaj všetkým týmto iniciatívam takzvaných slušných ľudí išlo o dobro spoločnosti, nesústreďovali by sa s takou vehemenciou iba na výmenu jednotlivých osôb vo vláde, ktorá prakticky nič nezmení, aj keby sa tam dostala opozícia, ale bojovali by za systémovú zmenu celkovej hodnotovej a morálnej klímy v spoločnosti, definovanej do podoby konkrétnych zákonov, ako i do zmeny hodnotových spoločenských priorít. Jedine takéto pozitívne zmeny by potom postupne samy o sebe začali generovať oveľa slušnejšiu politickú garnitúru.

Z hľadiska všetkých týchto zákonitostí sa revolučné dianie slušných ľudí, bojujúcich za slušné Slovensko javí ako pokrytectvo, ktoré síce požaduje zmenu nevyhovujúcich ľudí, ale nie zmenu morálne a hodnotovo nevyhovujúceho systému, ktorý musí vždy nevyhnutne produkovať iba tomu zodpovedajúcu, morálnu a hodnotovú ľudskú nekvalitu.

Kód: Vybrať všetko

http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.

othon
Príspevky: 94
Dátum registrácie: Štvrtok, 15. Mája 2014, 18:00

Re: Pojednanie o skutočnom účele ľudskej sexuality

Príspevok od používateľa othon »

Zmena vesmírnej paradigmy likviduje západnú civilizáciu!


Nie je nijaká náhoda, že v Čechách i na Slovensku sa spoločnosť výrazne polarizuje. Že sa vytvárajú dve skupiny ľudí, stojace proti sebe až v nepriateľstve. Že jedni sú za Zemana a druhí proti Zemanovi. Že jedni sú za protesty za slušné Slovensko a druhí zase proti nim. Že jedni sú za Rusko a Putina, a druhí zase proti Rusku a Putinovi.

Vo všetkom tomto ide o niečo oveľa hlbšie, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Ide tu totiž o vzájomné pnutie medzi dvomi typmi myslenia a cítenia, ktoré úzko súvisia so súčasnou zmenou charakteru vesmírneho žiarenia.

Toto žiarenie totiž doteraz podporovalo individualizmus a racionálno analytické myslenie, príznačné pre západný svet. Odteraz však začína byť vesmírom podporovaný východný typ myslenia a vnímania sveta, postavený na intuitívnosti, spolupráci a kolektívnom úsilí o dobro celku.

Celkom reálne sa tieto tendencie začínajú čoraz viditeľnejšie prejavovať práve vzostupom Ruska a Číny, zatiaľ čo naopak na západe začína celkom viditeľne dochádzať k rozličným rozkladným, až seba deštruktívnym procesom.

Takéto je súčasné dianie v hrubých rysoch a my sa teraz pozrime na celú vec trochu detailnejšie, pretože jeho dôsledky sa bytostne dotýkajú každého z nás.

Vývoj na našej planéte je univerzom riadený celkom konkrétnym smerom, a tento smer je určovaný, alebo inak vyjadrené, doslova vynucovaný celkom konkrétnym typom vyžarovania vesmíru.

V minulosti žili trebárs na našej planéte dinosaury a iné obrovské jaštery. Existenciu a rozvoj tohto typu fauny, ale aj flóry podmieňoval konkrétny charakter vyžarovania univerza. Po čase sa však toto vyžarované zmenilo a zobralo vietor z plachiet jašterom, ktorí boli dovtedy vedúcim živočíšnym druhom. Jeho zmena znamenala pre nich záhubu, avšak otvorila dvere k možnosti plného rozvinutia nového vedúceho živočíšneho druhu, a síce cicavcov. Tým došlo k zahájeniu ďalšieho veľkého časového cyklu vo vývoji života a vedomia na našej planéte.

No a podobným spôsobom to pokračovalo až do novoveku, kedy opäť nová zmena vesmírneho cyklu začala podporovať analyticko kritický a racionalisticko individualistický spôsob myslenia. Všetky národy, ktoré sa dokázali naladiť na tento typ žiarenia, boli s podporou univerza vynesené nahor a stali sa vedúcimi. A boli to predovšetkým národy západné. Ich postupný, intelektuálno racionálny rozvoj začal stredovekou učenosťou, prudko expandoval v renesancii, neskôr v osvietenstve, potom v technickej revolúcii, a nakoniec vyvrcholil vedecko technickým rozvojom súčasného typu.

Západný racionalizmus dal svetu mnohé nové poznatky, objavy a vynálezy. Došlo k obrovskému rozvoju matematiky, fyziky, astronómie, mechaniky, filozofie a mnohých iných odvetví. Išlo o obdobie vo vývoji ľudstva, ktoré malo svoj obrovský význam a posunulo ho výrazným spôsobom dopredu v mnohých oblastiach. Ľudia sa prostredníctvom svojho analyticky racionálneho myslenia stali doslova pánmi sveta. A nie len doslova, ale celkom konkrétne sa na absolútny vrchol vyšvihli práve národy racionalisticky a technicky zdatné.

Tieto národy sa však žiaľ, na základe svojej prevahy začali vyvyšovať nad ostatných. Začali sa nad nich nadraďovať, začali si ich podmaňovať a zotročovať, pretože zaostalejší obyvatelia iných krajín jednoducho nedokázali čeliť svojimi lukmi a šípmi delám a puškám dobyvateľov.

Ešte pred nástupom veľkého vesmírneho cyklu, podporujúceho západný racionalizmus sa dostalo celému svetu dôrazného upozornenia, že vždy a za každej situácie je treba mať na zreteli najvyšší princíp bytia, spočívajúci v úcte a láske k blížnemu, ako k sebe samému. Poznanie a uplatňovanie toho princípu sa totiž malo stať akousi záchrannou brzdou. Tá mala zabrániť tomu, aby vedúce národy sveta nezneužívali všetkého toho, čoho mohli dosiahnuť za podpory univerza. Aby toho nezneužívali vo forme akejkoľvek nadvlády človeka nad človekom, alebo národa nad národom. Lebo ničím nekorigovaný racionalizmus má tendenciu zvrhnúť sa práve k takémuto zneužívaniu.

Žiaľ národy, ktoré boli univerzom vynesené na vrchol nedbali princípu lásky k blížnemu, a preto svoju nadobudnutú moc zneužili vo forme kolonializmu, bezcharakterného uctievania peňazí a kapitálu, rozpútavaním vojen, ekonomickým zotročovaním národov, alebo ich okrádaním o prírodné zdroje. Vedúce národy upadli do dychtivosti po moci a vplyve, do bezuzdného užívania, do nemravných zvráteností a do mnohých iných negatívnych vecí.

No a v súčasnosti dosahuje zvrátenosť tohto spôsobu myslenia svojho vrcholu. Pekné slová o humanizme, demokracii, ľudských právach a iných ušľachtilých veciach sa stali len zástierkou bezohľadnosti, chamtivosti a geopolitických, či čisto ekonomických záujmov. Zástierkou neovládateľnej túžby po absolútnej moci nad ľuďmi a národmi, prostredníctvom ich totálneho zotročenia, ako konečného cieľa.

Avšak na vrchole bodu už v súčasnosti absolútne zvráteného princípu racionalisticky individualistického myslenia západného typu dochádza k pravidelnej cyklickej zmene vesmírneho žiarenia, ktorá má posunúť našu civilizáciu opäť o ďalší krok dopredu v jej vývoji.

Svet začína byť univerzom tlačený do novej kvality! Ak totiž kedysi hovoril Kristus o láske k blížnemu ako o možnosti, nový typ vyžarovania vesmíru to teraz prináša ako požiadavku! Ako nevyhnutnú požiadavku uskutočnenia nového evolučného kroku vo vývoji ľudskej civilizácie. Kto túto zmenu charakteru vyžarovania vesmíru zachytí a bude kráčať v súlade s ňou, toho sily univerza vynesú na vrchol a budú ho podporovať.

Vesmírne žiarenie začína teda podporovať snahu o kolektívne dobro a snahu o dobro celku, namiesto predchádzajúcej individualizácie. Začína podporovať intuíciu a ľudskosť, namiesto doterajšej racionality. Začína podporovať spoluprácu a rovnosť, namiesto doterajšieho hierarchického nadraďovania bohatých a mocných nad chudobnejších a slabších.

Reálnou ukážkou tých dvoch pólov, to jest starého a už zdegenerovaného spôsobu myslenia západného typu a nového, konštruktívneho a na spolupráci založeného myslenia východného typu získame porovnaním zahraničnej politiky západu a Ruska. Zo strany západu ide stále len o zastrašovanie, vyhrážky, agresivitu a neustále vyvolávanie konfliktov, s kŕčovitou snahou udržať si za každú cenu svoju prevahu a profitovať z nej. Na rozdiel od toho minister zahraničných vecí Ruska Sergej Lavrov hovorí všade, kde len príde o spolupráci. Je priam do očí bijúce a jasne viditeľné, ako západ vsádza iba na provokáciu a konfrontáciu, zatiaľ čo východ usiluje o spoluprácu.

Aby sme ale dobre rozumeli, aj princíp rozvoja rozumovej racionality bol vo vývoji ľudstva potrebný a priniesol mu nesmierne veľa úžitku. Bol to nevyhnutný krok, ale keďže žiaľ nebol poprednými národmi sveta, ktoré zachytili toto vesmírne žiarenie a dlho kráčali v jeho podpore, dostatočne razantne korigovaný princípom lásky k blížnemu, dospel nevyhnutne až do zdegenerovanej podoby, v akej ho poznáme dnes, trebárs s jeho presadzovaním gender ideológie, ktorá okrem rodu mužského a ženského pozná ešte ďalších päťdesiat rodov.

A podobných, vyslovene zvrátených prvkov je v súčasnosti na západe veľmi veľa. Je očividný doslova až kolaps logického myslenia, keď napríklad príslušníci komunity LGBTI vítajú imigrantov, pričom v krajine, odkiaľ migranti prichádzajú hrozí za homosexualitu trest smrti. A ak by imigranti zaviedli právo šaríja na území Európy, hrozil by trest smrti homosexuálom aj tu.

Alebo spomeňme skutočnosti, idúce priam proti základnému pudu sebazáchovy a sebaúcty, kedy sa ozbrojení nemeckí policajti dajú zmlátiť migrantmi len preto, aby v prípade adekvátnej odpovede na ich násilnosti neboli označení za politicky nekorektných, alebo za islamofóbov.

Ak sme teda na začiatku hovorili o polarizovaní našej spoločnosti, veľmi úzko to súvisí so všetkými, vyššie uvedenými skutočnosťami. Ide totiž o stret medzi ľuďmi, poplatnými západnému typu racionalistického myslenia, ktorý má ešte stále reálnu moc a opodstatnenie svojho ďalšieho trvania vyvodzuje z toho, čo doposiaľ vytvoril, i keď už v podstate stráca vietor z plachiet.

Na druhej strane barikády stoja ľudia nového, intuitívneho, na spolupráci a rovnosti založeného, východného typu myslenia, cítenia a vnímania sveta, ktorých začínajú pretláčať do popredia sily vesmíru. A tieto sily budú tlačiť do popredia každého jednotlivca, každého človeka, ale i každý národ, ktorý sa na ne naladí a začne jednať v ich duchu. Je teda iba čisto na nás, či zachytíme tieto nové impulzy univerza a prispôsobíme sa im, alebo sa budeme stále kŕčovito orientovať na to staré, ktoré má zatiaľ ešte veľkú silu a moc. A preto aj veľa prívržencov.

Ale táto moc sa už rúca! Už kolíše, pretože stráca doterajšiu podporu univerza, hoci sa ešte z posledných síl snaží udržať doterajšie status quo. Rozpadávajúca sa moc západu sa dostáva do agónie, čím sa ale stáva mimoriadne nebezpečnou, pretože ako sa vraví, zdochýnajúci kôň najviac kope.

Je to teda celé ako z rozprávky o dvanástich mesiačikoch, kedy žezlo vlády drží v rukách určitú dobu vždy jeden z nich, a potom odovzdá svoju vládu druhému. A tak teraz aj my žijeme v dobe, kedy musí racionalistický spôsob západného typu myslenia, ktorý priniesol svetu mnoho dobrého, chtiac nechtiac nevyhnutne odovzdať žezlo vlády do rúk intuitívneho, o dobro celku a o spoluprácu usilujúceho spôsobu myslenia východného typu.

Lebo to, čo vytvoril západ doposiaľ, predstavovalo určitý nevyhnutný stupeň vývoja ľudskej civilizácie. Predstavovalo to určitý schod, na ktorom naša civilizácia stála dlhé obdobie obidvomi svojimi nohami. Avšak nastáva čas vyložiť v prirodzenom vývoji nohy na ďalší schod, pričom to staré a predošlé sa nikde nestráca. Odnášame si to totiž so sebou, ako nevyhnutnú a potrebnú súčasť nášho predchádzajúceho vývoja.

PS. Ono je v podstate bezpredmetné rozlišovať medzi spôsobom myslenia západného a východného typu. V skutočnosti totiž existuje len myslenie konštruktívne, alebo nekonštruktívne. Len myslenie, z hľadiska ďalšieho evolučného vývoja našej civilizácie perspektívne, alebo neperspektívne. Nerozhodujú teda žiadne hranice, ani žiadne národné obmedzenia, pretože predstaviteľov oboch týchto typov myslenia môžeme nájsť v každom národe.

Zároveň však ale platí, že toho perspektívneho a konštruktívneho typu myslenia a vnímania sveta sa percentuálne nachádza oveľa viacej na takzvanom východe a naopak, toho nekonštruktívneho a neperspektívneho oveľa viacej na západe.

No a celkom na záver si ešte pozrite tento krátky, desaťminútový dokument o vzhľade súčasnej modernej Moskvy, ktorý pravdepodobne nikdy neodvysiela žiadna z našich nenávistne a protirusky zameraných televízií.

Kód: Vybrať všetko

https://www.youtube.com/embed/hZaN4jaQT_4

othon
Príspevky: 94
Dátum registrácie: Štvrtok, 15. Mája 2014, 18:00

Re: Pojednanie o skutočnom účele ľudskej sexuality

Príspevok od používateľa othon »

Odkaz všetkým starým ľuďom: nie ste zbytoční!


Staroba so sebou prináša mnoho problémov. Ako fyzických, tak aj psychických. No a jedným zo zásadných psychických problémov býva to, že mnohí starí ľudia sa po ukončení svojho aktívneho života nedokážu dlhodobo vyporiadať so silným pocitom zbytočnosti. S pocitom, ešte navyše podporovaným charakterom súčasnej doby, ktorá vidí celý zmysel ľudského bytia jedine v schopnosti vytvárania materiálnych hodnôt. Je potom samozrejme ľahko pochopiteľné, že ak niekto túto schopnosť stratí, cíti sa zbytočný. Cíti sa na obtiaž. Cíti sa, ako sa vraví, už len do počtu. Toto trápi mnohých starých ľudí a vnútorne ich to zožiera.

Všetko je však v skutočnosti úplne inak a dokonca aj nevládny človek, odkázaný na cudziu starostlivosť môže byť za určitých okolností pre náš svet a našu planétu oveľa užitočnejším, ako tisíce ľudí v najproduktívnejšom veku.

Tieto skutočnosti som si veľmi silne uvedomil pri slovách istého starého človeka, ktorého naozaj hlboko trápilo, že je už len do počtu. Ale čo keď práve on patrí do počtu spravodlivých, ktorí svetlou hodnotou svojej spravodlivosti ešte stále udržujú opodstatnenie trvania ľudskej existencie a bytia na našej planéte?

Naša planéte, ale v širšom kontexte aj celé naše univerzum je totiž veľkým javiskom boja dvoch protichodných síl. Sily Svetla a sily temnoty. No a každý z nás, jednotlivcov, sa svojimi postojmi, myslením, hodnotami a jednaním vždy zaraďuje do prvej, alebo do druhej kategórie.

Inými slovami povedané, vždy sa stávame buď služobníkmi Svetla, alebo služobníkmi temnoty. Vždy sa musíme nakoniec rozhodnúť, na ktorú stranu sa pridáme, pretože na obidvoch stoličkách sa dlhodobo sedieť nedá. Vždy totiž musíme tak, ako sa píše, iba "jedného týchto dvoch pánov milovať a druhého nenávidieť". No a to, na ktorú stranu sa pridá väčšina ľudí, väčšina národa a väčšina svetovej populácie, potom formuje konkrétny osud každého jednotlivca, každého národa, alebo celej našej planéty.

Ak sa teda väčšina z nás rozhodne pre Svetlo a jeho hodnoty, budeme určite kráčať k svetlej budúcnosti. Ak sa ale rozhodneme pre temnotu a jej hodnoty, čaká nás nevyhnutne temná budúcnosť.

Svetlom a jeho hodnotami je spravodlivosť, ušľachtilosť, dobro, nezištnosť, ľudskosť, ohľaduplnosť, skromnosť, úcta, čestnosť, mravnosť, vnútorná čistota a v reálnom živote žitá duchovnosť.

Temnotou a jej hodnotami je nespravodlivosť, zlo, bezohľadnosť, nečestnosť, klamstvo, podvod, chamtivosť, karierizmus, nemravnosť, vnútorná nečistota, formálna duchovnosť, ale aj bezmyšlienkovitosť, konzumnosť, plytkosť a nízky materializmus.

Väčšina ľudí nášho sveta sa svojou hodnotovou orientáciou dobrovoľne rozhodla kráčať cestou temnoty a preto svoj osobný osud, osud vlastného národa i osud celej našej planéty smerujú do temnoty. Do temnoty zničenia! Do temnoty a skazy našej planéty, ale aj do absolútneho konečného rozkladu vlastnej osobnosti. Toto musí byť jasné každému, kto žije v súčasnom svete a vníma jeho základné hodnotové smerovanie.

No a za situácie, kedy si väčšina obyvateľstva sveta vybrala cestu temnoty, smerujúcu k zničeniu, je nesmierne cenný každý človek, jednotlivec, ktorý si naopak svojou celkovou životnou orientáciou zvolil cestu Svetla. Cestu pozitívnych, konštruktívnych a budujúcich hodnôt dobra, ktoré držia náš svet a zabraňujú jeho totálnemu zrúteniu.

Bez týchto ľudí by sa už totiž muselo všetko dávno zosypať, pretože oprávnenosť existencie života a bytia na každej planéte je podmienená iba zachovávaním konštruktívnych a budujúcich hodnôt Svetla. Bez nich stráca oprávnenie svojej existencie akýkoľvek život a akékoľvek bytie. Bez nich musí preto všetko nevyhnutne samovoľne smerovať do skazy a seba deštrukcie.

Ak ho od nej nezadržuje zodpovedajúci počet spravodlivých!

Lebo jedine tento, relatívne malý počet spravodlivých drží pri živote aj našu planétu a zabraňuje zániku všetého, čo sa na nej nachádza. Takáto je žiaľ realita bez toho, že by si jej nesmiernu závažnosť uvedomovala väčšina ľudí, slúžiacich temnote.

Ak sa ale máme vrátiť nazad k našej téme o starých ľuďoch, ktorí sa cítia byť zbytoční a už len do počtu, mali by si hlboko uvedomiť, že vôbec nie sú zbytoční a vôbec nie sú do počtu, ak svojou celkovou životnou hodnotovou orientáciou patria práve do toho počtu spravodlivých, ktorí držia našu Zem a zabraňujú jej zániku. A to je nesmierne cenné! To totiž prináša Svetlo na Zem! A toto Svetlo rozháňa temnotu, ktorá by sa jej chcela zmocniť úplne.

Preto nie je zbytočný život nijakého človeka, ktorý je v tomto zmysle nositeľom Svetla. Nech by bol akokoľvek starý a akokoľvek nevládny. Najrozhodujúcejším kritériom kvality života a jeho skutočnej hodnoty nie je totiž nič iného, ako práve miera Svetla, ktorú sme schopní kotviť a sprostredkovávať svojou existenciou.

To je skutočná hodnota! To sú skutočne hodnotní ľudia! Jediný takýto človek, aj keby bol akokoľvek nevládny, alebo starý je v skutočnosti oveľa väčším prínosom pre našu planétu, ako tisíce iných ľudí v produktívnom veku, ponorených do priemerného, štandardného sebectva svojej služby temným hodnotám.

Preto bolo tiež povedané, že prví budú poslednými a poslední prvými. Lebo prvými vo svete temných hodnôt sa stávajú predovšetkým ľudia, ktorí sami tieto temné hodnoty preferujú. Veľká česť všetkým výnimkám!

Skutočné hodnoty a tým pádom aj naozaj hodnotní ľudia sú naopak našim svetom odsúvaní bokom, až na posledné miesto, i keď práve oni sú v skutočnosti tými prvými. Prvými v línii Svetla, dávajúcej ešte opodstatnenie životu na zemi. Sú prvými, pretože sú skutočne ľuďmi! A ľudskosť, pravé človečenstvo človeku prepožičiava iba jeho úsilie o hodnoty Svetla.

Tam totiž, kde tohto úsilia niet sa postupne stráca aj ľudskosť, až sa napokon stratí úplne. Potom zostane už len živočích temných hodnôt, čoraz viacej sťahujúci do temnoty seba samého i celý svet. Jedine vznešené hodnoty Svetla môžu dať vysokú hodnotu každému človeku, ktorý sa na ne orientuje bez ohľadu na to, akého je veku.

No a práve k tejto vysokej méte, k tejto hlbokej životnej múdrosti by mal dospieť na sklonku svojho života, vo svojej starobe každý človek. Lebo jedine ten žil správne, kto dospel až sem, aj keď trebárs v mladšom veku určitý čas holdoval falošným hodnotám.

Nie je ale nič smutnejšie, ak starý človek na sklonku svojho života nedozrel k takémuto druhu múdrosti. Ak nakoniec zostal iba malicherným, hádavým, trvalo nespokojným a plným negativity, ktorú vŕši na svojom okolí. Takýmto spôsobom sa potom žiaľ v istom zmysle stáva mnoho starých ľudí naozaj príťažou. Nie však svojim vekom, ani svojou nemohúcnosťou, ale svojim ustavične negatívnym duševným naladením, bez pravej múdrosti. Tým sa totiž pridávajú ku všeobecnému smerovaniu nášho sveta do skazy úplne rovnako, ako väčšina ostatných ľudí v produktívnom veku, vedome alebo nevedome slúžacich temnote.

Kód: Vybrať všetko

http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.

othon
Príspevky: 94
Dátum registrácie: Štvrtok, 15. Mája 2014, 18:00

Re: Pojednanie o skutočnom účele ľudskej sexuality

Príspevok od používateľa othon »

Minulosť a súčasnosť ovládania más elitou. Zmenilo sa len málo!


Už v dávnej minulosti ľudstva sa vyprofilovali tri základné spoločenské vrstvy, pretrvávajúce až dodnes. Prvou je na vrchole stojaca, úzka elita. Treťou sú masy, ktoré sa elita snaží čo najefektívnejšie ovládať a držať v područí, ba až v otroctve, najlepšie s možnosťou rozhodovania o živote a smrti.

No a druhou, medzi nimi stojacou vrstvou je spoločenská vrstva výkonnej moci elity, reprezentujúca rôzne stupne riadenia spoločnosti, ktorá reálne uskutočňuje tu najšpinavšiu prácu smerom k ovládaniu a zotročovaniu más. Odmenou za to je vyšší príjem a vyššie spoločenské postavenie.

V rozličných dobách sa táto základná štruktúra uplatňovala rozličným spôsobom a úspešne sa uplatňuje dodnes. To jediné, čo sa vždy menilo boli len vonkajšie formy, ale podstata zostáva stále rovnaká.

Už zo starých egyptských malieb je známe zobrazenie troch otrokov, pracujúcich na poli, ktorých poháňajú do práce štyria dozorcovia. Išlo o dobu otvoreného a bezohľadného zotročovania más elitou, pričom rozdiel medzi otrokom a obyčajným, chudobným, manuálne pracujúcim slobodným človekom bol len minimálny.

Elita vládla ľudu tvrdou rukou a samozrejme, vždy sa našlo dostatok dobre platených poskokov, ktorí držali masy v poslušnosti prostredníctvom hrubého fyzického násilia. Tieto bezohľadné ľudské kreatúry, aj keď samé pochádzali z más, sa kvôli svojmu vyššiemu finančnému príjmu a spoločenskému postaveniu neváhali stať krutým nástrojom v rukách elity a jej bezohľadnej nadvlády nad obyčajným ľudom.

Po nástupe feudálneho systému všetko ďalej pokračovalo, iba v trochu inej, pozmenenej podobe. Masy, najmä vidieckeho obyvateľstva, už síce neboli kvázi otrokmi, mali však povinnosť zdarma odpracovať určitý objem práce na majetkoch vtedajších elít. Ale pretože išlo o objem mimoriadne vysoký, boli potrebné donucovacie zložky, ktoré bezohľadne a pod hrozbou tvrdých fyzických trestov zabezpečovali plnenie týchto povinností.

Zaujímavé však je, že vo feudalizme vstupuje do hry okrem doterajšej, tvrdej formy nadvlády elít nad masami aj prvok mentálneho ovplyvňovania. Jeho účelom bolo už v zárodku, v myslení ľudí potlačiť narastajúci, prirodzený odpor voči nespravodlivosti.

Žiaľ, k tejto úlohe sa prepožičala cirkev, ktorá namiesto svojho poslania hájiť spravodlivosť, lásku k blížnym a práva slabých, pôsobila v záujmoch silných, za čo získavala peniaze, majetky a vysoké spoločenské postavenie.

Feudalizmom však do určitej miery končí epocha tvrdej a otvorenej nadvlády elít nad masami a začína epocha nová. Epocha nadvlády mäkkej, v ktorej pozvoľna začína nadobúdať čoraz väčšiu prevahu mentálna manipulácia a mentálne ovládanie. Zdanlivo sa teda všetko akoby zhumanizovalo, avšak v skutočnosti sa zmenila len vonkajšia forma, pričom cieľ zostal stále rovnaký.

Akýmsi prechodom k novodobej epoche mäkkého ovládania más sú dva spoločenské systémy dvadsiateho storočia, v ktorých to bolo ešte pol na pol. To znamená, že sa vyznačovali jednak tvrdým vynucovaním absolútnej poslušnosti más prostredníctvom štátneho teroru a jednak intenzívnym propagandistickým ovplyvňovaním obyvateľstva želaným ideologickým smerom. Išlo o komunizmus a fašizmus.

Po druhej svetovej vojne, možno aj trochu dôsledkom hrôz, aké musel svet prežiť, sa postupne začína najmä na západe dostávať do popredia mäkká forma ovládania más, ktorej vrchol prežívame v súčasnosti.

Cieľ však zostáva stále nemenný. Je ním dosiahnutie čo najefektívnejšej poslušnosti más a ich čo najefektívnejšieho zotročenia. Jediný rozdiel je v tom, že v minulosti boli nástrojom tohto zotročenia reálne fyzické okovy a reťaze, kým v súčasnosti ide o okovy a reťaze duší a myslí. Toto novodobé spútavanie vedomia obyvateľstva sa totiž deje prostredníctvom médií, alebo iných mienkotvorných, predovšetkým mimovládnych organizácií, s možnosťou vplyvu na spoločenské povedomie.

Prebieha to tak, že najmä mediálne, ale aj mnohými inými spôsobmi sú do povedomia spoločnosti cielene vnášané rôzne deštruktívne prvky, ktorých implementácia má za následok dezintegráciu osobnosti, pretože s osobnosťou, vnútorne dezintegrovanou sa dá oveľa jednoduchšie manipulovať a dostať ju práve tam, kde elita potrebuje.

Jedným z takýchto dezintegračných prvkov, zameraných už na deti útleho veku je presadzovanie gender ideológie. Tá tvrdí, že doterajšie základné členenie pohlaví na chlapca a dievča podľa očividnej fyzickej stavby je už zastaralé a modernej dobe nevyhovujúce. Takýto názor dokonca spadá do kategórie škodlivých rodových stereotypov a musí byť prekonaný možnosťou slobodnej voľby jedinca z päťdesiatich ďalších rodov, z ktorých si je možné voľne vyberať a identifikovať sa s nimi.

Konfrontácia osobnostne ešte nevyzretých detí a maloletých s týmito skutočnosťami má však za následok, ba priamo spôsobuje ich vnútornú dezintegráciu. Dieťa totiž začína byť na pochybách, kým vlastne je. Začína tápať v základných veciach, ktoré boli doteraz jasné a o ktorých sa nepochybovalo.

Osobnosť dieťaťa a jeho vnímanie reality je otrasené. Bez pevnej opory v samom sebe sa potom stáva ľahko manipulovateľným jedincom. A to je cieľ! O dosiahnutie populácie práve takéhoto typu jedincov elitám ide, pričom toto je len jeden zo spôsobov cieleného, deštruktívneho vplyvu na súčasnú mládež.

Úspešným výsledkom dlhodobého, širokospektrálneho sociálno inžinierskeho pôsobenia je stav dnešnej mládeže, ktorá v Čechách vo forme protestov proti prezidentovi Zemanovi, alebo na Slovensku vo forme protestov za slušné Slovensko vytvára atmosféru spoločenského nepokoja a snaží sa presadiť záujmy nadnárodných elít, idúc proti reálnym záujmom vlastného národa.

Medzi ďalšie prvky, cielene otriasajúce integritou osobnosti je odstraňovanie a potláčanie národných koreňov prostredníctvom multikultúrnej rozmanitosti. Presadzovanie imigrácie a snaha o rasové miešanie bielych Európanov s tmavým obyvateľstvom je opäť iba sociálne inžinierskym pokusom elít o vytvorenie novej, národne i rasovo dezintegrovanej masy, ktorá, vytrhnutá z vlastných koreňov, bude oveľa ľahšie ovládateľná a manipulovateľná.

V istej múdrej knihe je totiž napísané: „Pôvod dáva oporu pre celé bytie každého jednotlivca.“ A tak aj náš národný pôvod a naša národná identita majú veľký význam pre celé naše súčasné pozemské bytie. Cieľom všetkých multikultúrnych snáh nie je teda žiaden humanizmus, ale je ním snaha o odstránenie najprirodzenejšej a najelementárnejšej opory bytia človeka a dosiahnutie jeho národnej dezintegrácie.

Ďalším z takýchto osobnostne a mentálne deštruktívnych prvkov je takzvaná spoločenská korektnosť. Médiami a inými mienkotvornými organizáciami v rukách svetových elít bolo cielene vytvorené spoločenské povedomie toho, čo je správne, čo sa má a čo sa môže. A zároveň povedomie toho, čo je nesprávne, čo sa nemá a čo nemôže. No a každý, kto vybočí z tohto elitami nastaveného rámca je okamžite spoločensky znevažovaný označeniami ako islamofób, homofób, xenofób, nacionalista, konšpirátor a podobne.

Ak teda napríklad v socializme vládla priama štátna cenzúra, tak v súčasnosti úplne rovnako vládne elitami mentálne vynútená autocenzúra, na základe ktorej si ľudia dovolia hovoriť a písať len to, čo je spoločenský korektné. Ak sú totiž trebárs nejako politicky, alebo spoločensky činní, alebo chcú niečo znamenať, nemôžu predsa riskovať, aby boli obvinení z politickej nekorektnosti a tým pádom mohli byť profesionálne, morálne, alebo inak znemožnení.

Aj keď teda ľudia vnímajú mnohé veci ako nesprávne a nemôžu sa nimi vnútorne stotožniť, proti svojmu vlastnému presvedčeniu o nich hovoria jedine v súlade s politickou korektnosťou. Inak myslieť a inak môcť hovoriť však v dlhodobejšom horizonte vedie opäť iba k určitej miere dezintegrácie osobnosti.

Ďalším presadzovaným deštruktívnym prvkom, s cieľom dezintegrácie celého spoločenského povedomia je presadzovanie homosexuality, ako čohosi úplne normálneho, s možnosťou adopcie detí homosexuálnymi pármi.

Nie je samozrejme správne prechovávať nevraživosť voči homosexuálom, ale rovnako nie je správne, aby úchylku, ktorou homosexualita predsa len je, začala väčšinová spoločnosť akceptovať ako normu. Ba dokonca, ako sa to deje v súčasnosti, čosi viac, ako normu. Kto totiž napríklad nie je v umeleckej branži homosexuál, nie je takmer nijakou osobnosťou, hodnou mediálnej pozornosti.

Spoločným cieľom všetkých vyššie spomínaných, i mnohých iných nespomínaných praktík, ako je trebárs každodenné zámerné šírenie myšlienkového a hodnotového balastu v médiách, ktoré ohlupuje osobnosť, ako je úpadková pop kultúra, a tak ďalej, a tak ďalej, je vyprodukovať vnútorne absolútne a po všetkých stránkach dezintegrované masy, podobné trstine, ktorá sa bude vždy poslušne ohýbať v súlade s tým, kam vanie vietor prianí svetových elít.

A to ešte nie je všetko, pretože do budúcnosti sú pripravené mnohé ďalšie kroky, zamerané na dosiahnutie absolútnej kontroly nad masami a ich slepej a bezvýhradnej poslušnosti. Je to trebárs elitami pripravovaný bezhotovostný styk, ktorý bude znamenať absolútne odstránenie reálnych papierových peňazí a mincí. Ide o trend, podporovaný bankármi, politikmi, ekonómami, médiami a ostatnými, dobre platenými poskokmi elít, s cieľom dosiahnuť absolútnu kontrolu nad ľuďmi prostredníctvom absolútnej kontroly nad ich finančnými prostriedkami a nad každou ich obchodnou transakciou.

Ak totiž niekto vlastní hotovosť, je relatívne finančne slobodný. Kto ale hotovosť nemá, je bankám vydaný na milosť a nemilosť, pretože v prípade potreby môže byť úplne ľudsky eliminovaný zablokovaním účtu a tak dokonca zomrieť od hladu.

V súvislosti s nedávnym povinným čipovaním psov na Slovensku možno ešte spomenúť, že po tomto zákernom kroku, ktorému ako sa zdá, povrchné masy vôbec neodporujú, bude logicky nasledovať ďalší krok, avizovaný už v Jánovej Apokalypse, kedy budú aj ľudia samotní na povel elít čipovaní ako psy. A ako so psami bude potom s nimi aj zaobchádzané!

Ako sa všetkým týmto veciam brániť?

V dobách tvrdej nadvlády elít nad masami sa ľudia často stavali voči ich bezohľadnosti a nespravodlivosti so zbraňou v ruke a platili za to vlastnými životmi.

V súčasnosti, v období mäkkej nadvlády elít nad masami, sa je proti tomu možné postaviť poznaním. Poznaním toho, čo sa vlastne deje, akým spôsobom je cielene rozkladná osobnosť ľudí a aké sa k tomu používajú konkrétne prostriedky. Hlavnými sociálne inžinierskymi nástrojmi v rukách elity sú médiá, mimovládne organizácie, ale trebárs aj moderná, konzumná, úpadková pop kultúra. Títo všetci spoločne sa snažia o dosiahnutie požadovanej úrovne osobnostnej dezintegrácie jednotlivcov, ktorí sa majú zmeniť na tupé, poslušné a nemysliace konzumné stádo, slúžiace jedine elite a jej záujmom.

Myslím, teda som!

Kto sa v dnešnej dobe mäkkého ovládania más elitami na princípe mentálnych manipulácií nesnaží samostatne kriticky myslieť, kto iba naivne prijíma to, čo pre neho vymysleli iní a ponúkajú mu to v médiách, kto sa bez akéhokoľvek odporu zaraďuje do povrchnej a živočíšne plytkej masy konzumných spotrebiteľov, ten v podstate ani nežije! Ten nie je žiadnou skutočnou a samostatnou osobnosťou. Ten je len bezduchým produktom premysleného, sociálne inžinierskeho mechanizmu, ktorý bez vlastného vedomia slúži elite, pričom táto elita ho sériou postupných krokov ženie do absolútneho otroctva.

Pravda vás vyslobodí!

Časťou veľkej, oslobodzujúcej Pravdy je aj poznanie podstaty a charakteru súčasnej manipulácie a ovládania más elitami, ktoré dáva každému človeku možnosť oslobodiť sa a vymaniť sa z týchto manipulácií. Dáva mu možnosť nadobudnúť vlastnú ľudskú dôstojnosť prostredníctvom plného rozvinutia schopnosti samostatného, kritického myslenia a zvažovania.

A ak človek dá nie len na rozum a rozumové zvažovanie, ale zapojí do toho aj vlastné cítenie, alebo inak povedané tušenie, ktoré vyviera z najväčších hlbín jeho osobnosti, stane sa naozaj schopným rozlíšiť skutočné dobro od dobra domnelého a skutočnú pravdu od pravdy domnelej.

Široká cesta samovražednej plytkosti más, nekriticky podliehajúcich mainstreamovým médiám je širokou cestou, vedúcou k úplnému zotročeniu každej takejto nezrelej osobnosti v područí elity.

Len úzka cesta je cestou k slobode! Je ňou cesta vlastného zvažovania a zohľadňovania impulzov svojho citu. Toto je cesta, vedúca k slobodnému bytiu človeka na Zemi bez otrockých okov, ktorými v súčasnosti spútava elita duše a vedomie väčšiny ľudí.

A celkom na záver otázka pre čitateľov. Kam podľa vás smeruje súčasná elita masy a dianie na našej planéte? Myslíte si, že k mieru, porozumeniu medzi národmi, k spolupráci a k harmónii, alebo naopak k sporom, ku konfliktom, k napätiu a k príprave nového svetového vojnového požiaru?

Odpoveďou na túto otázku dostávame odpoveď na to, čo je vlastne súčasná elita zač. Sú to služobníci Temnoty, ktorí pod pláštikom pekne znejúcich slov smerujú celý náš svet do temnoty a ich vlastnej, bezvýhradnej temnej nadvlády. A práve preto sa je treba vymaniť zo všetkých ich manipulácií a nejsť cestami, odporúčanými všetkými súčasnými mediálnymi, politickými, umeleckými, intelektuálnymi, duchovnými a inými poskokmi elít ako jedine správne.

PS. V súčasnosti je na celom svete aktívne využívaná rozličná miera tvrdého, alebo mäkkého ovládania más, v rôznych vzájomných kombináciách.

Kód: Vybrať všetko

http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.

othon
Príspevky: 94
Dátum registrácie: Štvrtok, 15. Mája 2014, 18:00

Re: Pojednanie o skutočnom účele ľudskej sexuality

Príspevok od používateľa othon »

Horúčavy odhaľujú obludný egoizmus našej civilizácie

Vonku, v prírode vládnu extrémne horúčavy a medzi ľuďmi vládne zase extrémna hlúposť, ktorá pramení z ich nekonečného sebectva. Chcete dôkaz? Na vlastné uši si ho môžete vypočuť takmer vždy, keď si naladíte nejaké komerčné hudobné rádio. Súčasťou tohto typu rádií totiž bývajú krátke správy s predpoveďou počasia. No a práve o predpoveď počasia ide! Jednu z nich som si vypočul a musel som okamžite napísať tento text.

Všetci vieme, že prázdninové mesiace sú obdobím vrcholu leta, čo sa prejavuje horúčavami a suchom. Tak tomu bolo aj 17.7. 2018, kedy som náhodou zachytil inkriminované správy. Vonku všetko pomaly vysychalo, chradlo a živorilo. Už dlhšie výdatne nenapršalo, bolo veľmi teplo a sucho, s výrazným deficitom vlahy. Kukuriciam sa od sucha stáčali listy, vysychali tekvice, zemiaky i ostatné plodiny. Celá príroda až doslova prahla po vlahe a čakala na ňu ako na požehnanie.

No a za tohto stavu oznamoval v predpovedi počasia bodrý hlas moderátora, že žiaľ, počasie sa zhorší, zamračí sa a na väčšine územia bude hroziť dážď.

Tieto jeho slová sú svedectvom neuveriteľného sebectva a fatálneho odtrhnutia od reality. Dotyčný pán a jemu podobní totiž vnímajú každý dážď počas leta ako hrozbu.

Ale hrozbu čoho? No predsa ich osobných voľnočasových aktivít! Ako nebezpečnú hrozbu ich piknikov, výletov, grilovačiek, žúrov, hudobných festivalov a iných príjemných spôsobov letného užívania si. Podľa tohto druhu konzumne zameraných ľudí by bolo najlepšie, keby stále svietilo slnko s teplotou okolo tridsať stupňov. To by bolo leto, aké má byť a aké by im dokonale vyhovovalo. Dážď je pre nich hrozba, pretože im znepríjemňuje ich plány, alebo ich dokonca dakedy celkom znemožňuje.

Títo ľudia totiž vôbec netušia, a ani ich to nezaujíma, že rastlinné produkty, ktoré sú pestované pre našu obživu potrebujú optimálny počet slnečných dní, ale aj optimálne množstvo zrážok a vlahy. A to kvôli tomu, aby mohlo byť všetkého hojnosť na našom stole.

K jednoduchosti takéhoto pochopenia však títo ľudia nikdy nedošli, pretože oni predsa nakupujú v obchodných reťazcoch a tam je vždy dostatok všetkého. Súvis dažďa s týmto dostatkom vôbec nechápu a ani nad tým nikdy neuvažovali.

Ale všetko je inak! Avizovaná „hrozba“ dažďa, ktorá sa potom naozaj na základe spomínanej predpovede počasia naplnila, nebola vôbec žiadnou hrozbou, ale požehnaním. Veľkým požehnaním pre prírodu a všetko rastlinstvo, ktoré mohlo konečne doplniť aspoň časť svojho deficitu vlahy, a ktoré si po ochladení mohlo aspoň na chvíľu odpočinúť od horúčav.

Celá táto záležitosť nám ale ukazuje oveľa viac, než sa na prvý pohľad zdá. Ukazuje nám neuveriteľnú hĺbku sebectva mnohých súčasných ľudí, ktorí vnímajú realitu života jedine cez prizmu toho, čo je pre nich osobne výhodné, pričom nie sú schopní chápať širšie súvislosti života.

Nie dážď je hrozbou milí priatelia! Vy sami, s vašim úzkoprsým zmýšľaním a sebectvom ste hrozbou pre tento svet! Lebo vo svojom egoizme a absolútnej odtrhnutosti od reality vidíte hrozbu tam, kde ide v skutočnosti o požehnanie. Vidíte teda zlo tam, kde ide o dobro. A naopak, to čo vy osobne považujete za dobro, je v skutočnosti len vašim vlastným sebectvom, a teda zlom.

Je však katastrofou, že tento konkrétny príklad, ktorý tu spomíname, je obrazom vzťahu mnohých ľudí k celému životu ako takému. Podobne sebeckým spôsobom totiž neuvažujú len vo vzťahu k počasiu, ale vo vzťahu ku všetkému. Je tým poznačená celá ich štruktúra myslenia, ako aj ich základná hodnotová orientácia.

Po celý svoj život preto žijú v kráľovstve krivých zrkadiel, v ktorom im ich egoistické zameranie iba na seba samého kriví vnímanie skutočnej reality. A preto v mene svojho sebeckého kultu takzvaného „dobra“ pustošia prírodu, drancujú planétu a vykorisťujú ľudí. Deje sa tak pre ich „dobro“ a ich blahobyt, ktoré sú v skutočnosti len sebeckou bezohľadnosťou, neschopnou vnímať, ako všetkému okolo seba ubližujú.

Takáto je pravda o našom svete a na našej civilizácii. Takáto je pravda o egoisticky bezohľadných ľuďoch nášho sveta, ktorí chcú žiť naplno a užívať si. To je pre nich hlavným meradlom vecí! To je rozhodujúce! Všetko ostatné je vedľajšie a nezaujímavé.

Ako ale nazvať takéto bytosti? Ako ich označiť a ako ich pomenovať? Sú to naozaj ľudia? Lebo pravá ľudskosť, skutočná ľudskosť začína až tam, kde sme schopní povzniesť sa nad svoje vlastné, sebecké záujmy.

Pravá ľudskosť začína až tam, kde sme schopní vnímať všetko živé okolo nás v širších súvislostiach a nie iba cez prizmu vlastných sebeckých prianí. V súvislostiach toho, že nie moje priania sú stredom vesmíru a meradlom všetkých vecí, ale že každý z nás je drobnou súčasťou veľkého celku univerza. A podstata ľudskosti spočíva v chcení dobra tohto veľkého celku. V chcení dobra, ktoré prináša požehnanie všetkým bytostiam a berie ohľad na všetko, čo je jestvuje.

Hľadieť iba na svoje vlastné dobro a svoje vlastné priania bez ohľadu na čokoľvek iného je naopak nešťastím a hrozbou nášho sveta. Je to niečo úbohé a nízke, čo nás ľudsky devalvuje a znehodnocuje.

Buďme preto ľuďmi a nie sebcami! Myslime ako ľudia, hovorme ako ľudia, jednajme ako ľudia a vnímajme svet ako ľudia!

A zároveň nebuďme povrchnými! Povrchne neprijímajme najrozličnejšie konzumné hlúposti, ktoré sa do nás snažia zo všetkých strán hustiť a ktorých nekritickým prijímaním pozvoľna degeneruje naša ľudskosť.

Buďme ľuďmi a nikdy nezabúdajme, že skutočná ľudskosť začína až tam, kde je v mysli, vo vedomí a v jednaní rozhodujúce dobro celku. Lebo keď sa bude dariť celku, bude sa dariť aj všetkým jeho častiam, teda aj nám osobne.

Ak však budeme poškodzovať celok našimi osobnými prianiami, ak ich budeme uskutočňovať na jeho úkor, nepredstaviteľná sila celku univerza sa začne pozvoľna stavať proti nám. Začne sa proti nám búriť, začne nás biť a nakoniec, ak sa ani pod údermi prírodných síl nespamätáme a nezbavíme vlastného sebectva, budeme musieť byť v prirodzenej sebaobrane celku vymazaní z povrchu zemského, i celého tohto stvorenia, ktorému svojim egoistickým vnímaním dobra iba škodíme.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

othon
Príspevky: 94
Dátum registrácie: Štvrtok, 15. Mája 2014, 18:00

Re: Pojednanie o skutočnom účele ľudskej sexuality

Príspevok od používateľa othon »

Americkí filmoví hrdinovia odporúčajú: dajte na svoj inštinkt! A majú pravdu!


Ak sledujete filmy americkej produkcie, môžete sa často stretnúť s týmto odporúčaním. Vždy totiž, keď ide o nejaké závažné rozhodnutie o živote a smrti, koná hlavný hrdina na základe svojich inštinktov. A koná na základe nich aj z toho dôvodu, že niet času veci premyslieť a zvážiť, ale je treba jednať okamžite. A aj napriek absencii racionality, ktorá by to jednoducho nestihla, je toto inštinktívne jednanie správne a prináša zdar.

Pretože je to naozaj veľmi zaujímavý fenomén, skúsme sa naň pozrieť trochu podrobnejšie a ukážme si, o čo tu vlastne v podstate ide.

Hoci sa to v amerických filmoch nazýva inštinkt, v skutočnosti nejde o žiaden inštinkt, pretože ten majú iba zvieratá. U človeka to môžeme nazvať intuíciou, tušením, alebo vyciťovaním.

Zviera postráda rozumovú zložku osobnosti a preto je celé jeho konanie iba inštinktívne. Inštinkty sú impulzy najvnútornejšej podstaty zvieraťa, ktoré mu signalizujú, ako v danej situácii jednať čo najsprávnejšie. A keďže, ako už bolo povedané, zviera postráda racionálnu zložku osobnosti, koná vždy na základe inštinktov, a preto koná vždy správne. To jest tak, ako v danej situácii najlepšie vie. Z tohto dôvodu sú zvieratá vždy prirodzené, spontánne a pokiaľ žijú vo voľnej prírode aj zdravé. Vždy totiž konajú v súlade so sebou samými, čiže so svojou najvnútornejšou podstatou, ktorú prostredníctvom inštinktov bezvýhradne rešpektujú.

Zo znalostí týchto skutočností sa môže človek poučiť a využiť ich vo svoj prospech. Vo svoj prospech v tom zmysle, že ak bude aj on vždy jednať v súlade so svojou najvnútornejšou podstatou, bude jednať vždy správne a bude správne zvládať aj tie najkomplikovanejšie a najnebezpečnejšie životné situácie rovnako úspešne, ako sa to darí mnohým hrdinom amerických filmov.

Prvé, čo si je ale treba uvedomiť je skutočnosť, že najvnútornejšia podstata zvieraťa a najvnútornejšia podstata človeka sú rozdielne. To je na prvý pohľad zrejmé. U zvierat ide o podstatu bytostnú a u človeka podstatu duchovnú.

Zvieratá i ľudia žijú síce v hmotnom svete a majú hmotné telá, ale ich vnútorná podstata nie je ani u jedných, ani u druhých z tohto hmotného sveta. Zvieratá so svojou bytostnou vnútornou podstatou pochádzajú z bytostnej ríše a ľudia so svojou duchovnou podstatou z duchovnej ríše. A táto podstata zvierat a podstata ľudí vstupuje do hmotného sveta, aby sa v ňom vyvíjala, rástla a dozrievala prostredníctvom zdolávania ťažkostí, prekážok a výziev hmotného sveta.

Ak zvieratá, ale aj ľudia zostanú v hmotnom svete v spojení so svojou najvnútornejšou podstatou, ich podstata, pochádzajúca zo sveta nadhmotného a preto schopná nadhľadu nad hmotou, im bude vždy neomylne ukazovať, kadiaľ majú viesť ich cesty hmotnosťou, aby sa im darilo a aby na nich správnym spôsobom vnútorne rástli a dozrievali.

Zásadný problém u ľudí však spočíva v tom, že na rozdiel od zvierat majú aj rozum, ktorý im má uľahčovať ich život v hmotnosti. Avšak pri všetkých pozitívach, ktoré rozum ľudskej civilizácii priniesol, sa stal pre nás zároveň nešťastím v tom, že nám rozvinutá rozumovosť znemožnila čistý a bezprostredný kontakt s vlastnou, najvnútornejšou duchovnou podstatou. Ľudský myšlienkový život sa stal totiž až tak veľmi intenzívnym, že prehlušil všetko ostatné. Z ľudí sa stali len ľudia rozumu, bez spojenia a kontaktu so svojou najvnútornejšou duchovnou podstatou. Namiesto dvoch darov, ktoré mali aktívne využívať ku svojmu prospechu, čiže daru rozumu a daru ducha, využívajú len jeden a ten druhý zapudili.

A preto robia ľudia všetky svoje zásadné životné rozhodnutia už len na základe svojho rozumového zvažovania, pretože svoje spojenie s vlastnou najvnútornejšou podstatou prostredníctvom impulzov citu, prostredníctvom tušenia, prostredníctvom intuície i prostredníctvom svedomia stratili.

Ako už ale bolo naznačené, rozum je nástrojom na uľahčenie života človeka v hmotnosti. Rozum dokonale rozumie hmote a dokáže ju ovládať, pretože on sám je hmotný. To je na jednej strane klad, ale na druhej strane zároveň zápor, pretože rozum nemá potrebný nadhľad nad hmotnými a materiálnymi vecami, a preto na všetko nazerá iba z krátkodobého a ohraničeného hľadiska. Rozum je zároveň chladne racionálny a nevníma morálny rozmer vecí a celého bytia ako takého. Chladná rozumová racionalita bez patričných morálnych mantinelov však vyprodukovala také ľudské vlastnosti, ako je bezohľadnosť, nenávisť, nespravodlivosť, závisť, chamtivosť, zvrhlosť a mnohé iné. No a život v súlade s týmito „hodnotami“ prináša ľudstvu neustále konflikty, násilie, vojny, drancovanie, vykorisťovanie, vraždenie, biedu, neznášanlivosť, a tak ďalej, a tak ďalej.

Z uvedených negatívnych skutočností je teda zrejmé, že človek na rozdiel od zvierat nekráča svojim bytím správne, pretože nevytvára svet harmónie, ako je tomu v prírode.

A predsa z času na čas, trebárs v niektorom z amerických filmov vyvstane z hlbín zabudnutia tá najzásadnejšia pravda ľudského bytia, spočívajúca v poznaní, že človek sa má riadiť svojimi inštinktmi. Že jedine takto je to správne a jedine toto môže priniesť zdar.

My už teraz vieme, že u človeka to nie sú žiadne inštinkty, ale podnety ducha vo forme intuície, tušenia, svedomia a impulzov citu. Ich prostredníctvom je nám vždy ukázaný správny smer, ktorým máme vo svojom živote kráčať.

A nakoľko naše najvnútornejšie jadro je duchovné, bude nás vždy navádzať na cesty ducha. Bude nás navádzať, aby sme každú situáciu vo svojom živote riešili v zohľadnení vysokých a vznešených hodnôt ducha.

Naše najvnútornejšie jadro nás bude teda vždy svojimi impulzmi nabádať k tomu, aby sme jednali spravodlivo, čestne, ohľaduplne, ľudsky a ušľachtilo. To je spôsob, akým máme hmotný svet pretvárať a formovať v súlade s hodnotami ducha a tak vytvoriť pozemský odlesk harmónie a šťastia, ktorý vládne v ríši nášho pôvodu, v ríši Ducha.

Zviera má inštinkty, na základe ktorých jedná a človek má tušenie, cítenie, intuíciu a svedomie, na základe ktorých má tiež jednať. Súhrnne boli všetky tieto impulzy našej najvnútornejšej podstaty pomenované hlasom Božím v nás. Človek má teda kráčať vo svojom bytí a zohľadňovať vo svojich rozhodnutiach predovšetkým to, čo mu napovedá tento hlas. Potom bude kráčať cestami, ktoré sú Božie a potom sa stane schopným vybudovať kráľovstvo nebeské aj na zemi.

Žiaľ, človek namiesto kráľovstva nebeského, kráľovstva harmónie, kráľovstva ducha, porozumenia a mieru vybudoval na zemi kráľovstvo rozumu. Kráľovstvo vypočítavosti, kráľovstvo bezohľadnosti, kráľovstvo chamtivosti a kráľovstvo nemorálnosti. A to preto, lebo nekráčal a nekráča cestami ducha a vo svojom živote nezohľadňuje a neberie na zreteľ jeho impulzy.

Začnime sa preto skutočne riadiť svojim „inštinktmi“, ako nám to odporúčajú hrdinovia amerických filmov. To znamená, začnime sa riadiť impulzmi svojho ducha, aby sme jednali správne a aby sme kráčali tam, kam nám ukazuje a kam nás vedie naša najvnútornejšia podstata.

A pretože je to podstata duchovná, nemôže nás viesť nikam inam, ako k výšinám Ducha! K výšinám ľudskosti a pravého človečenstva! K výšinám naplňovania tých najušľachtilejších cností! K výšinám našej osobnej ľudskej zrelosti, ako i k výšinám celej našej ľudskej civilizácie. Jedine to je cesta hodná človeka! Jedine k nej nás budú vždy nabádať všetky impulzy našej najvnútornejšej podstaty, na ktoré by sme mali už konečne začať dbať.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š

othon
Príspevky: 94
Dátum registrácie: Štvrtok, 15. Mája 2014, 18:00

Re: Pojednanie o skutočnom účele ľudskej sexuality

Príspevok od používateľa othon »

Nemravnosť - zákerný jed, ktorý otravuje našu osobnosť


Nemravnosť je ako kvapka jedu v pohári dobrého vína. A hoci môže ísť o víno vynikajúceho ročníka, hoci môže lahodne chutiť, nepatrná kvapka jedu v ňom nás otrávi. A čím viac budeme piť takéto víno pre jeho dobrú chuť, tým viac si budeme otravovať svoj organizmus, až nás to napokon zabije.

Milí priatelia, hoci to vôbec netušíte, aj váš vlastný vnútorný život už v dnešný deň prijal svoju kvapku jedu rozkladnej nemravnosti, či už prostredníctvom internetu, prostredníctvom filmov, kníh, časopisov, vtipov, rečí, piesní, alebo dokonca módy, ktorá dnes letí.

Jed nemravnosti, obsiahnutý v tomto všetkom sa pomaly zhromažďuje vo vašej duši, otravuje ju, až ju napokon úplne otrávi. A práve o to ide temnote, ktorá za tým stojí. Ide jej o strhávanie ľudských duší do temna a ich konečný zánik v temnotách.

Ale buďme konkrétni a pozrime sa na dve oblasti života, v ktorých sa doslova kupčí s tým pudovo najnižším, čo v človeku jestvuje.

Pozrieme sa trebárs na reklamu. Súčasťou deväťdesiatich percent všetkej reklamy, či už v televízii, v tisícoch reklamných letákoch v našich schránkach, alebo kdekoľvek inde je atraktívna a sporo odetá žena. Spojenie atraktívnej a sporo odetej ženy je už snáď neoddeliteľnou súčasťou reklamnej prezentácie každého nového modelu auta, prichádzajúceho na trh. Ide tu o zámerné a zákerné podprahové pôsobenie na spotrebiteľa, fungujúce asi takto:

Takmer obnažená žena evokuje v prevažnej časti mužskej populácie čosi dráždivé. Čosi nízkym spôsobom príjemné a žiadúce. No a prostredníctvom určitého podprahového pôsobenia sa potom stáva pre spotrebiteľa nevedomky rovnako žiadúcim aj samotný výrobok, takýmto spôsobom prezentovaný. Túžba po jednom, a síce po atraktívne, sporo odetej žene, sa spája s túžbou po druhom, čiže po výrobku. Dve veci sa teda zlejú do jednej, čím sa pre spotrebiteľa stáva výrobok žiadúcim, a on ani dobre nevie prečo.

Toto manipulatívne zdvojené pôsobenie je veľmi osvedčené a má pozitívny vplyv na zvyšovanie predajnosti výrobkov. Práve preto je v reklame masívnym spôsobom stále využívané.

Na jednej strane ide teda o cielenú manipuláciu s najnižšími pudmi človeka a s necnosťou nemravnosti, čo zvyšuje predaj, avšak na druhej strane ide o veľmi negatívny dopad na spoločnosť, pretože ju postupne čoraz viacej mravne rozkladá a ničí.

Druhou oblasťou, kde sa cielene pracuje s nemravnosťou je súčasná móda. Tvorcovia ženskej módy, či už prostredníctvom ženských časopisov, alebo ženských televíznych relácií celkom otvorene deklarujú, že moderná žena dneška má byť sexi. Že má byť určitým žiadúcim sexuálnym objektom, ktorý prostredníctvom módy rafinovane odhaľuje všetky vnady tak, aby žena svojim vzhľadom vyvolávala záujem a pozornosť mužov. Aby sa pre nich stala ešte viac atraktívnejšou a príťažlivejšou. Takéto sú súčasné módne trendy a na takomto ideovom a filozofickom základe vznikajú v dielňach súčasných módnych tvorcov nové módne kolekcie.

V konečnom dôsledku však predsa len záleží na každej jednotlivej žene, ako sa postaví k vlastnému odievaniu. Či sa k nemu postaví povrchne a bezmyšlienkovite, v slepom a nekritickom prijímaní súčasných, mravne zvrátených módnych trendov. Alebo naopak, uprednostní odev oveľa ušľachtilejší a ľudsky dôstojnejší.

Žena totiž prenikavo pôsobí už iba čisto svojim vonkajším zjavom. A práve týmto svojim vonkajším zjavom sa môže stať pre všetkých, ktorí s ňou prichádzajú denne do styku buď ukazovateľom cesty k pozdvihnutiu spoločnosti prostredníctvom mravného a ušľachtilého odevu, alebo naopak, sa pre nich môže stať ukazovateľom cesty k úpadku prostredníctvom odevu, stávajúceho sa pre mnohých podnetom k nemravnosti.

Kristus kedysi povedal asi toto: „Ak ťa ku hriechu nemravnosti zvádza tvoje oko, vylúpni ho a odhoď ho ďaleko od seba, pretože je pre teba stokrát lepšie, keď vstúpiš bezoký do večnej radosti kráľovstva nebeského, ako keby si mal s obidvomi očami upadnúť do zatratenia svojej duše.

Ak ťa ku hriechu nemravnosti zvádza tvoja ruka, odtni ju a odhoď ďaleko od seba, pretože je pre teba stokrát lepšie, keď vstúpiš bezruký do večnej radosti kráľovstva nebeského, ako keby si mal s obidvomi rukami upadnúť do zatratenia svojej duše.“

Samozrejme, že nechceme nikoho navádzať k tomu, aby si vylúpol svoje oko a odťal svoju ruku. Ale rozhodne treba všetkých vyzvať k hlbokému zamysleniu nad týmito slovami, pretože z ich naozaj tvrdej formulácie vyplýva obrovská vážnosť dopadu zachovávania princípu mravnosti na celé naše bytie. A to dopadu mimoriadne pozitívneho v prípade mravnosti, alebo mimoriadne negatívneho v prípade nemravnosti.

Zavrime preto nepriepustne všetky brány našej duše a nevpúšťajme do nej rozkladnú nemravnosť, ktorá sa na nás v súčasnosti valí zo všetkých strán. Ktorej sú plné filmy, divadlá, knihy, časopisy, obrazy, reklama, móda, alebo internet.

Zavrime nepriepustne brány svojej duše pred všetkým týmto jedom, aby sme sa tak stali osviežujúcimi oázami v dnešnej púšti nemravnosti.

Snažme sa zachovávať svoje vnútro čisté, pretože len tak môžeme byť skutočne ľuďmi. Bez zachovávania čistoty vnútra a preto vnútorne zaplavení tisícorakými podnetmi nemravnosti sa totiž stávame len výsmechom človeka. Stávame sa len ľudskými kreatúrami, presiaknutými nemravnosťou a preto kráčajúcimi do náručia temna, ktoré nás tak zákerne otrávilo týmto zhubným princípom.

A dávajme si tiež dobrý pozor na to, aby sme sa aj my samotní nestali pre iných pokušením k nemravnosti. A to či už spôsobom svojho odievania, spôsobom svojej reči, alebo vecami, výtvormi a dielami, vychádzajúcimi z našich rúk.

Lebo pre každého, kto sa pre iných stáva pokušením k nemravnosti znejú opäť veľmi výstražne tieto Pánove slová: „Veru hovorím vám, kto by bol pohoršením k nemravnosti hoci len pre jedného jediného z mojich najmenších, pre toho by bolo stokrát lepšie, keby si zavesil na krk mlynský kameň a skočil do mora“.

A opäť samozrejme nechceme nikoho navádzať k tomu, aby si vešal na krk mlynský kameň a skákal do mora. Ale rozhodne je všetkých potrebné dôrazne vyzvať k tomu, aby si duchovne nevešali na krk balvan nemravnosti, ktorý ich ľudsky a osobnostne bude sťahovať do temných hlbín. Do hlbín, kde bude nakoniec úplne udusená ich vedomá osobnosť a celé ich vedomé bytie.

A preto z najvyšších Výšin znejú naliehavo ku všetkým ľudským bytostiam, ktoré si chcú uhájiť svoju ľudskosť v dnešnom mori nemravnosti na Zemi tieto slová: „Udržuje krb svojich myšlienok čistý! Dbajte o čistotu svojho myslenia, svojho ctenia a svojho chcenia! Jedine takto budete schopní šíriť mier a dobro na Zemi a jedine takto budete môcť po odchode zo Zeme kráčať do večnej ríše kráľovstva nebeského, a nie do večného zatratenia vašej duše v ríši temnoty.

V jednom z apokryfných evanjelií je napísané: „Ak je svetlo vo vás temnotou, aká hrozná musí byť temnota samotná?“

Svetlom v nás je náš čistý a ušľachtilý vnútorný život. A toto svetlo v podobe čistého a ušľachtilého vnútorného života má osvetľovať všetky naše kroky, všetky naše činy, všetky naše rozhodnutia, celú naši životnú púť, ako i našu základnú hodnotovú orientáciu. No a z povahy veci samotnej celkom logicky vyplýva, že takýto človek potom nemôže kráčať nikam inam, ako jedine k Svetlu.

Ak je ale svetlo v nás v podobe nášho čistého a ušľachtilého vnútorného života zakalené rozkladným princípom nemravnosti, stáva sa temnotou. A táto vnútorná temnota následne ovplyvňuje všetky naše kroky, všetky naše činy, všetky naše rozhodnutia, celú našu životnú púť a ovplyvňuje aj našu základnú hodnotovú orientáciu.

No a opäť z povahy veci samotnej celkom logicky vyplýva, že takýto človek nemôže kráčať nikam inam, ako práve do náručia temna. Do vražedného náručia temnoty, kde bude udusené jeho bytie, pretože podľahol rozkladnému princípu nemravnosti. Ten je totiž jedným z jedovatých šípov temnoty, vystreľovaných do duší a do vedomia ľudí, aby ním boli vnútorne otrávení, aby ich to strhlo nadol a aby mohli byť nakoniec zničení.

Najdôležitejším poslaním človeka na Zemi nie je totiž jeho ekonomický prínos pre spoločnosť, ako sa dnes mylne nazdávame. Nie je ním ani jeho schopnosť zarábať peniaze, ani jeho možnosti využívania tisícorakých pôžitkov tohto sveta.

Najvyšším poslaním človeka je jeho schopnosť kotviť Svetlo na Zemi! Schopnosť povznášať všetko jestvujúce smerom k Svetlu. Povznášať seba samého, svoj národ i celú planétu.

Dbajme preto úzkostlivo, aby svetlo v nás bolo naozaj svetlom, a nie temnom. Dbajme preto, aby náš vnútorný život bol iba čistý a ušľachtilý, pretože jedine takto sme schopní napĺňať svoje človečenstvo. Jedine takto sa môžeme stať svetlom sveta a povznášať smerom k Svetlu všetko okolo nás.

Čo dodať na záver? Snáď iba tieto slová:

Blahoslavení nech sú všetci ľudia čistého srdca, lebo oni sú požehnaním Zeme a ich je kráľovstvo nebeské!

Nech sa ale trasú všetci ľudia srdca nečistého, lebo oni sú prekliatím Zeme a ich je kráľovstvo temnoty!

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

othon
Príspevky: 94
Dátum registrácie: Štvrtok, 15. Mája 2014, 18:00

Re: Pojednanie o skutočnom účele ľudskej sexuality

Príspevok od používateľa othon »

Tragické dôsledky nepochopenia skutočnej podstaty vzkriesenia Krista


Ak ľudia vnímajú určité zásadné veci nesprávne a podľa toho sa potom vo svojom živote riadia, musia nevyhnutne kráčať nesprávnou cestou, na ktorej konci ich čaká tragédia. A presne tak je tomu aj s pohľadom na vzkriesenia Krista. Viera kresťanov totiž v tomto prípade nekorešponduje so zákonmi univerza, to jest s tým, ako v skutočnosti vstal Ježiš z mŕtvych.

Kresťania veria, že vstal vo svojom hrubohmotnom, fyzickom tele. A toto svoje presvedčenie potvrdzujú trebárs katolíci na každej omši, kde sa vo vyznaní viery modlia: „verím vo vzkriesenia tela a v život večný“. Veria teda, že rovnako, ako podľa nich vstal Ježiš vo svojom fyzickom tele, rovnako aj oni vstanú z mŕtvych vo svojom súčasnom, fyzickom tele, a v ňom budú žiť večne.

Skúsme však teraz podrobiť ich vieru hlbšiemu skúmaniu a polome si otázku: Je možné fyzickému a materiálnemu telu človeka prejsť cez zamknuté dvere? V evanjeliách je totiž zaznačené, že keď sa učeníci po smrti Krista tajne stretli, v strachu pred židmi zamkli za sebou dvere. A ako sa začali modliť, zrazu sa medzi nimi objavil ich Majster.

Mnohí určite namietnu, že Ježiš robil počas svojho života veľa zázrakov, takže takéto niečo by pre neho nemalo byť problémom. Na tomto mieste je ale treba zdôrazniť, že zázraky, ktoré robil Pán, boli v skutočnosti úplne iného charakteru, než sa ľudia nazdávajú. Nešlo totiž o žiadne činy ľubovôle, ale o prísne zákonitý dej. Všetko sa vždy dialo v dokonalom zohľadnení zákonov, na základe ktorých funguje univerzum. Či už ide o zákony fyzické, alebo o zákony duchovné. Oboje boli do podstaty fungovania stvorenia vložené samotným Stvoriteľom. A jeho Syn Ježiš zvlášť zdôrazňoval, že na Zem neprišiel žiadne zákony rušiť, ale naopak, naplňovať. Preto sa narodil ako človek, preto bol podrobený hladu, smädu, únave, i všetkému ostatnému, čomu je podrobený každý z nás vo fyzickom tele.

A to teda znamená, že ak nikto z ľudí nemôže prejsť do miestnosti cez múry, alebo cez zamknuté dvere, nebolo to možné ani Ježišovi v hrubohmotnom tele, rešpektujúcom fyzikálne zákony jeho Otca.

Ale pozor! Je veľmi jednoduché a ľahké prechádzať cez zamknuté dvere v tele jemnohmotnom! A práve v tomto jemnohmotnom tele vstal Ježiš Kristus z mŕtvych! Práve v tomto jemnejšom tele mu bolo možné po štyridsiatich dňoch vystúpiť na nebesia tak, ako ho videli jeho učeníci, aby nakoniec, v tých najvyšších výšinách odložil aj svoje jemnohmotné telo, a vo svojej čistej, božej podstate sa znovu zjednotil s Bohom Otcom, po pravici ktorého kraľuje na večné veky.

No a jedine týmto spôsobom, akým bol vzkriesený Kristus a vystúpil na nebesia, jedine týmto spôsobom môže byť vzkriesený a vystúpiť na nebesia každý človek, ktorý žije podľa jeho učenia! To znamená, že aj on bude po svojej fyzickej smrti najskôr vzkriesený v jemnohmotnom tele, aby v ňom potom začal pozvoľna stúpať k výšinám, a nakoniec, aby v tých najvyšších výšinách odložil aj svoje jemnohmotné telo a vstúpil vo svojej čistej duchovnej podstate do blízkosti Najvyššieho. Do jeho kráľovstva nebeského! Do večnej ríše Ducha!

Lebo do kráľovstva Ducha je možné vstúpiť len duchu človeka! Veď predsa fyzické, materiálne a hrubohmotné telo je len z prachu zeme a na prach sa nakoniec aj obráti.

A práve preto je nesmiernym nešťastím, ak ľudia veria, že budú k životu večnému vzkriesení vo svojom hrubohmotnom tele a v tomto zásadnom omyle sa neustále utvrdzujú, ako trebárs katolíci v modlitbe vyznania viery. To však musí mať za následok, že si títo ľudia po fyzickej smrti odnesú svoje presvedčenie aj do jemnohmotnosti. A ich mylné presvedčenie ich bude zadržiavať od skutočného duchovného vzostupu. Nedovolí im totiž stúpať k výšinám Ducha, ale bude ich stále držať iba tam, kde očakávajú splnenie svojho vzkriesenia. Čiže v blízkosti najhrubšej hmoty.

Pohnúť sa ďalej a odpútať sa z dosahu najhrubšej hmotnosti však budú môcť jedine vtedy, ak sa zbavia svojho chybného presvedčenia. Ale to bude nesmierne ťažké, pretože tak sa to predsa modlili na každej omši a takto ich to učili nimi rešpektované, duchovné autority.

Svojim dlhodobým zotrvávaním v blízkosti najhrubšej hmotnosti sa však vystavujú veľkému nebezpečenstvu. Nebezpečenstvu definitívneho zániku vlastnej osobnosti! Všetko hmotné je totiž podrobené vzniku a zániku. Lebo tak, ako vznikne naše fyzické telo a potom zanikne a premení sa v prach, tak sa stane i s telom zvieraťa i s každou rastlinou. Ale tak isto sa stane aj s našou planétou, s našou slnečnou sústavou, ba dokonca aj s jemnohmotnými svetmi, obývanými ľudskými dušami. A preto bude musieť byť podrobené zániku i každé vedomé ľudské ja, ktoré sa nedokázalo včas odpútať od hmoty a zostalo s ňou zviazané. Zviazané buď prostredníctvom rôznych omylov a dogiem, ktorým kŕčovito verí, alebo prostredníctvom rôznych materialistických vášní, žiadostí a sklonov, od ktorých sa nedokáže odpútať.

Uniknúť osudu rozkladu hmoty môže len ten, kto dokáže zrealizovať svoje vlastné vzkriesenie z hmoty tak, ako nám to svojim vzkrieseným ukázal Kristus.

To znamená, že ak bude na Zemi žiť, myslieť a jednať v súlade s učením Spasiteľa, po fyzickej smrti začne vo svojom jemnohmotnom tele okamžite stúpať na nebesá, aby v najvyšších výšinách odložil aj jemnohmotné telo, a vo svojej čistej duchovnej podstate vstúpil do kráľovstva Ducha, ktoré je večné, a preto v ňom už nič nepodlieha vzniku ani zániku tak, ako je tomu v hmotnom, alebo v jemnohmotnom svete.

Vzkriesenie Ježiša Krista a jeho nanebovzatie musí byť preto poznané tak, ako k nemu v naozaj došlo a ako to korešponduje so zákonmi univerza, vloženými do neho jeho Otcom nebeským.

Kto ale tieto veci odmieta poznať, kto sa kŕčovito drží omylu, pretože tak ho to učia duchovné autority, odnesie si svoj omyl so sebou na takzvaný druhý svet. A ak svoj omyl ani tam nedokáže prehliadnuť a zriecť sa ho, stane sa mu nakoniec záhubou a zničením, pretože ho bude neustále zadržiavať v blízkosti najhrubšej hmoty až do chvíle, kedy sa hmotné svety začnú rúcať sami v sebe. A konečný zánik hmotnosti, to jest jej hrubohmotnej i jemnohmotnej časti, bude potom nevyhnutným zánikom každej osobnosti, ktorá v hmotnosti z akéhokoľvek dôvodu uviazla, a nedokázala sa od nej včas odpútať a uniknúť do bezpečia kráľovstva nebeského.

Názvoslovie:

Hrubohmotnosť: Fyzická a materiálna realita, v ktorej sa nachádzame v súčasnosti.

Jemnohmotnosť: Jemná materiálna realita, do ktorej odchádza naše vedomie po fyzickej smrti. Kresťania ju nazývajú očistcom.

Jemnohmotnosť má veľa úrovní a každý sa dostane do takej, ktorá presne zodpovedá mravnej a duchovnej výške jeho osobnosti. Existujú jemnohmotné úrovne nízke, totožné s takzvaným peklom a jemnohmotné úrovne vysoké, plné radosti a ušľachtilosti. Napriek tomu to však ešte stále nie je nebo, ani takzvaný raj. Sú to len vysoké úrovne jemnohmotnosti.

Raj, alebo duchovná ríša: Nachádza sa nad hmotnosťou, konkrétne nad jej jemnohmotnou časťou. Dostať sa do raja môže len človek, ktorý sa vo vysokých jemnohmotných úrovniach zušľachtí natoľko, že môže odložiť aj svoje jemnohmotné telo, a vo svojej čistej duchovnej podstate vstúpiť do raja

Celé je to veľmi podobné tomu, ako keď na zemi fyzicky zomrieme. Tým dochádza k odloženiu nášho fyzického tela a nášmu vzkrieseniu v jemnohmotnosti, alebo na takzvanom druhom svete. Rovnako teda aj vo vysokých úrovniach jemnohmotnosti, po svojom maximálnom zušľachtení odložíme i svoje jemnohmotné telo a prežijeme vlastné vzkriesenie v ríši Ducha. A práve toto naše vzkriesenie z hmoty do večnej ríše Ducha je skutočným zmyslom celého nášho bytia.

Posledný súd: Čas začiatku prirodzeného rozkladu hmotného univerza, a to ako jeho hrubohmotnej, tak aj jemnohmotnej časti. Kto sa do tejto doby z akéhokoľvek dôvodu nedokáže odpútať od matérie a vstúpiť do večnej ríše Ducha, odsudzuje sám seba k zániku v nevyhnutne nasledujúcom, rozkladnom procese hmotného sveta.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

othon
Príspevky: 94
Dátum registrácie: Štvrtok, 15. Mája 2014, 18:00

Re: Pojednanie o skutočnom účele ľudskej sexuality

Príspevok od používateľa othon »

Niečo zásadného o Stvoriteľovi, určené ateistom


Milí ateisti, materialisti a všetci ostatní, ktorí sa z akéhokoľvek dôvodu staviate proti existencii Stvoriteľa viete, prečo nie ste schopní ho vnímať? Viete, prečo sa domnievate že neexistuje, a svojej mylnej domnienky sa tak vehementne držíte? Tento text vám dá odpoveď.

Pochopenie sa skrýva v poznaní princípu klasického rozhlasového vysielania. Existuje veľa rôznych typov rádií, ktoré vysielajú v rozhlasovom éteri na rozličných vlnových dĺžkach. Alebo inak povedané, na rozličných frekvenciách. Kto chce počúvať rádio podľa vlastného výberu, musí vlastniť rozhlasový prijímač a na ňom si naladiť príslušnú frekvenciu. Ak bude mať čistý príjem a rozhlasový signál mu nebude nič rušiť, môže potom nerušene počúvať vysielanie zvolenej rozhlasovej stanice.

No a tento istý princíp funguje aj vo vzťahu k Stvoriteľovi, ktorého súcnosť vyžaruje, alebo vzhľadom k nášmu príkladu o rozhlase vysiela na celkom konkrétnej a špecifickej frekvencii. Každý, kto chce zachytiť jeho vyžarovanie, alebo vysielanie, sa jednoducho musí naladiť na rovnakú vlnovú dĺžku. To však ale zároveň znamená, že každý jedinec, ktorý nie je schopný, alebo ochotný naladiť sa na zodpovedajúcu frekvenciu, nemôže v nijakom prípade zachytiť jeho vysielanie.

A presne toto je prípad materialistov a ateistov, ktorých osobnosť je vnútorne naladená na úplne iné frekvencie, než je frekvencia vysielania Stvoriteľa. Preto celkom logicky jeho vysielanie nezachytávajú.

Avšak na základe toho, že sú oni sami neschopní správne sa naladiť nelogicky tvrdia, že nijaký Stvoriteľ neexistuje. Lebo oni nikdy nijakého Stvoriteľa nevideli, ani nepočuli. Nechcú totiž pochopiť, že hlavná príčina spočíva v nich samotných. V ich osobnej neschopnosti naladenia sa na zodpovedajúcu frekvenciu presne tak, ako je tomu pri rozhlasovom vysielaní. A preto sú presvedčenými ateistami a materialistami.

Takáto je realita, ale aby sme neskončili len pri jej konštatovaní ukážme si, akým spôsobom by sa mohli títo materialisticky a ateisticky poblúdení ľudia dokázať naladiť na zodpovedajúcu vlnovú dĺžku a zachytiť vyžarovanie súcnosti Stvoriteľa, na základe čoho by sami v sebe poznali, že skutočne existuje.

Absolútne prvým a zásadným krokom je vôbec pripustenie reality existencie Stvoriteľa. Lebo ak napríklad pre porovnanie už v zásade neveríme, že existuje nejaký slovenský rozhlas s veľkým množstvom pracovníkov, ktorý vysiela dvadsaťštyri hodín denne, potom si ani nekúpime rozhlasový prijímač. Potom sa ani nenaladíme na frekvenciu slovenského rozhlasu, takže si nikdy v živote nijaké jeho vysielane nevypočujeme.

Absolútne prvou podmienkou je teda pripustenie možnosti, že Stvoriteľ existuje. A keď už teda túto možnosť v zásade striktne neodmietame, druhou podmienkou je zaobstaranie rozhlasového prijímača.

S tým si však nemusíme robiť starosti, pretože oným prijímačom je naša vlastná osobnosť. Sme ním my samotní, konkrétne naše vedomie. A keďže tento druh rozhlasového prijímača vlastní aicky každý z nás, zostáva už len jeho naladenie na zodpovedajúcu vlnovú dĺžku. Jeho naladenie na zodpovedajúcu frekvenciu.

Tu je však trochu rozdiel, pretože ovládačom rozhlasového prijímača dokážeme naladiť požadované vysielanie okamžite, zatiaľ čo naladenie našej osobnosti na frekvenciu vyžarovania Stvoriteľa je proces trochu dlhodobejší. Spočíva v pochopení, že Stvoriteľ predstavuje určitú kvalitu a táto kvalita tvorí i podstatu jeho vyžarovania. Stvoriteľ zastrešuje najvyššiu kvalitu dobra, lásky, spravodlivosti, čistej ušľachtilosti a všetkých ostatných vysokých a vznešených cností, ako je čestnosť, nezištnosť, skromnosť, ľudskosť, a tak ďalej, a tak ďalej. Všetky tieto a im podobné prvky tvoria podstatu vyžarovania Najvyššieho a sú od neho smerom von neustále vysielané do celého stvorenia.

No a každý, kto sa chce naladiť na túto frekvenciu a zachytiť toto vysielanie, musí začať nalaďovať svoj prijímač, čiže svoju osobnosť a svoje vedomie do súladu s princípmi dobra, spravodlivosti, pomáhajúcej lásky a čistej ušľachtilosti. A čím viac sa bude človek vnútorne stávať práve takýmto, tým jasnejšie a čistejšie bude zachytávať „rozhlasový signál“ vysielania Stvoriteľa do stvorenia.

Na samom začiatku, keď naša osobnosť stojí ešte mimo základných princípov vyžarovania Stvoriteľa, spomínaných vyššie, budeme nevyhnutne zachytávať len šum presne rovnako, ako keď ladíme rozhlasový prijímač a nemôžeme na ňom nič chytiť. Ak nás to ale neodradí a svoju osobnosť a svoje vedome budeme ďalej postupne ladiť do súladu so princípmi vyžarovania Stvoriteľa, začneme v „rozhlasovom éteri“ niečo zachytávať. Bude to síce spočiatku len slabé a nejasné, budú to len nejasné záblesky a slabé tušenie, ale ak neustaneme vo svojom úsilí o dosiahnutie osobnej ušľachtilosti, bude sa náš rádiový signál stávať čoraz jasnejším a silnejším.

Znamená to teda, že úmerne s rastom dobra, spravodlivosti, lásky a ušľachtilej čistoty v človeku rastie aj jeho schopnosť zachytávať vysielanie, alebo vyžarovanie všeobsiahleho princípu Dobra, Spravodlivosti, Lásky a najvznešenejšej Ušľachtilosti Stvoriteľa. No a ľudsky dokonalý jedinec, skutočne pevne stojaci v týchto princípoch zachytáva už iba čistý a jasný signál. Jasne vníma vyžarovanie a súcnosť Najvyššieho, pretože sa dokázal v štruktúrach svojej osobnosti a svojho vedomia dokonale naladiť na frekvenciu jeho vysielania. Pre takéhoto človeka sú potom smiešne, ale zároveň aj smutné všetky tvrdenia nevedomých, že Stvoriteľ neexistuje, pretože on predsa jasne vníma jeho vyžarovanie. Asi tak, ako každý z nás jasne počuje vysielanie slovenského rozhlasu, keď naň správne naladil svoj rozhlasový prijímač.

Ľudia, žijúci na zemi sú ako rozhlasové prijímače, ktoré sú v súčasnosti naladené na rozličné rozhlasové stanice. Charakter ich osobnosti, charakter ich vedomia, ich myslenia a ich hodnôt predstavuje frekvenciu, ktorá určuje, o aké konkrétne rozhlasové stanice ide. Najviac ľudí dneška počúva rozhlasovú stanicu „Peniaze“, pretože práve na jej frekvencii sa pohybuje ich myslenie, vedomie, vnímanie sveta a rebríček hodnôt. Ďalšou najpočúvanejšou rozhlasovou stanicou je rádio „Užívanie si“, na ktorej vlnových dĺžkach sa taktiež pohybuje obrovské množstvo poslucháčov. A medzi ďalšie počúvané rozhlasové stanice patrí rádio „Zmyslové pôžitky“, rádio „Majetok“, rádio „Kariéra“, rádio „Materializmus“, rádio „Osobný prospech“, rádio „Zisk“, rádio „Konzumný spôsob života“ a mnohé iné, podobné vysielače. Ľudia ich počúvajú preto, lebo práve na ich vlnovej dĺžke sú oni sami hodnotovo a osobnostne vnútorne naladení.

A mnohí verní poslucháči všetkých vyššie spomínaných rádií sú ateistami a materialistami, ktorí tvrdia, že žiadne rádio „Stvoriteľ“ neexistuje.

Milí poblúdení priatelia, neexistuje preto, lebo ste naladení na úplne iných frekvenciách a na úplne iných vlnových dĺžkach. Keby ste sa však dokázali vnútorne hodnotovo preladiť na frekvencie rádia „Stvoriteľ“, celkom určite by ste aj vy zachytili jeho vysielanie presne tak, ako v súčasnosti zachytávate a počúvate mnohé iné, oveľa podradnejšie rádiá.

Všetko je v rukách človeka. Iba on sám svojim hodnotovým zameraním a charakterom svojho myslenia určuje frekvenciu, na základe ktorej bude k nemu prúdiť vždy určitý druh vysielania, alebo žiarenia. Existujú frekvencie nízke a frekvencie vysoké. A existuje aj frekvencia najvyššia, ktorou je Stvoriteľ.

Kto však nie je schopný sa na ňu naladiť, alebo sa na ňu naladiť nechce, ten nech radšej mlčí, pretože svojimi slovami o neexistencii Stvoriteľa dáva jasné svedectvo o vlastnej hodnotovej nedostatočnosti, ktorá jedine jemu samému osobne znemožňuje nadviazať spojenie s vyžarovaním Najvyššieho, a tak sa presvedčiť, že skutočne existuje.

PS. Tento text je zároveň aj odpoveďou na to, prečo Stvoriteľa nemožno nájsť čisto rozumom, ani vedeckým bádaním tak, že sa staneme vzdelanými ľuďmi, alebo erudovanými vedcami. Stvoriteľa možno hľadať a nájsť iba morálne a mravne tak, že sa staneme morálnymi a mravnými osobnosťami. Jedine toto nám môže otvoriť brány k poznaniu Boha.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Napísať odpoveď