Pojednanie o skutočnom účele ľudskej sexuality

Diskusia na rôzne témy
othon
Príspevky: 94
Dátum registrácie: Štvrtok, 15. Mája 2014, 18:00

Re: Pojednanie o skutočnom účele ľudskej sexuality

Príspevok od používateľa othon »

O bezprecedentnom evolučnom úpadku súčasnej Európy



Žijeme v univerze, ktoré má duchovný rozmer. Život v ňom podlieha evolúcii, čiže vývoju od jednoduchšieho k čoraz dokonalejšiemu, ako nám o tom hovorí Darwinova teória. Zároveň v ňom však prebieha i veľká evolúcia ducha, čiže postupný vývoj od duchovne nevedomého k duchovne čoraz vedomejšiemu a od duchovne nezrelého k duchovne čoraz zrelšiemu. Toto dianie je možné považovať za prirodzený proces, podporovaný všetkými zákonitosťami univerza.

Čo však akýmkoľvek spôsobom odmieta akceptovať prirodzený vývoj k čoraz vyššej duchovnosti a duchovnej zrelosti je tými istými zákonitosťami univerza odsúvané bokom, na vedľajšiu koľaj, ako duchovne neperspektívne a preto nevyhnutne smerujúce k záhube.

No a žiaľ, práve toto je stav, v ktorom sa v súčasnosti nachádza Európa.

A pri tom Európa kráčala po celé stáročia relatívne správne! Bola totiž kresťanskou a hodnoty kresťanstva sa jej obyvatelia snažili vnášať do svojich životov. Samozrejme že viac, alebo menej efektívne, pričom nemožno nespomenúť i mnohé negatívne javy, akým bola trebárs inkvizícia, alebo náboženské konflikty a vojny. Každopádne však Európa, aj napriek všetkým svojim chybám predsa len stála v prirodzenom prúde duchovne evolučného vývoja univerza.

Žiaľ, zásadná trhlina v tomto vývoji sa začala objavovať koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia nástupom priemyselnej revolúcie. Množstvo technických výdobytkov vyvolalo totiž obrovské nadšenie z toho, čo všetko človek dokáže. Vyvolalo nadšenie z ľudských rozumových schopností a možností.

Duchovné začalo byť považované za čosi prežité, spiatočnícke a nemoderné. No a výsledkom tohto novo nastúpeného trendu je súčasný materializmus a ateizmus. Výsledkom je vznik nového náboženstva konzumu a užívania si. Náboženstva plného brucha a plných peňaženiek.

Ako však už bolo povedané na začiatku, všetko, čo nastúpi deštruktívny trend straty duchovnosti je samotné smerované k deštrukcii, pretože rozklad duchovnosti a s ňou neoddeliteľne spojenej mravnosti sa nevyhnutne, skôr alebo neskôr transformuje do podoby rozkladu vonkajšieho. Ak totiž v národoch stráca duchovnosť význam, z hľadiska duchovnej podstaty univerza stráca význam existencia takýchto národov, pretože sa odvrátili od chceného evolučného vývoja.

Európa sa v súčasnosti podobá starovekému Rímu tesne pre jeho pádom. Rímu, v ktorom v jeho začiatkoch vládol určitý poriadok a určitá morálka, zatiaľ čo pod vplyvom blahobytu a peňazí prúdiacich z provincií prepadol na svojom sklonku dekadencii, zvrátenosti, zvrhlosti a nemravnosti. Až nakoniec, kvôli svojmu hlbokému vnútornému hodnotovému rozvratu prestal byť schopný čeliť nájazdom barbarov.

I súčasná Európa sa zmieta v nemravnosti a najrozličnejších zvrátených trendoch, ktoré európske inštitúcie presadzujú ako normu. Nech už je to gender ideológia voľnej zámeny pohlaví, registrované partnerstvá, predčasná sexualizácia mládeže a podobne.

A rovnako, ako za čias Ríma začína byť aj Európa atakovaná novodobými barbarmi, ktorí prichádzajú, aby ju zrazili na kolená.

V evanjeliách sa píše: kde je telo, tam sa zhromaždia supy. To znamená, že všetko iba čisto hmotné, bez úsilia o duchovné je v skutočnosti mŕtve a ako mŕtve musí byť odstránené. A tak sa teda v súčasnosti v podobe migrantov a agresívneho islamu zlietajú do Európy supy, aby túto duchovnú mŕtvolu odstránili z povrchu zemského.

Migranti k nám prinášajú islam s jeho živelnou duchovnosťou. S duchovnosťou stredovekým spôsobom krutou, ale predsa len duchovnosťou, na rozdiel od duchovne vyprázdnenej, materialistickej, ateistickej a konzumnej Európy. Do popredia sa teda jednoznačne tlačí to, čo je schopné niesť ďalej štafetu duchovnosti, zatiaľ čo to, čo duchovnosť stráca je zákonitosťami univerza odsúvané bokom, smerom k úpadku a absolútnemu rozvratu.

O všetkých týchto skutočnostiach nehovorím snáď preto, že by som bol na strane islamu, ale preto, aby sme pochopili najhlbšie príčiny súčasného diania a tým poznali, v čom spočíva záchrana. A záchrana spočíva jedine v našom opätovnom zaradení sa do prúdu duchovnej evolúcie.

Môžeme totiž vystavať okolo celej Európskej únie päť metrový múr a môžeme vyhostiť úplne všetkých migrantov, ak ale nezastavíme vlastný duchovný a morálny rozklad a nezaradíme sa do prúdu duchovnej evolúcie, budeme atakovaní inými rozkladnými činiteľmi, aby sme nimi boli nakoniec, ako vývojovo neperspektívni úplne zničení.

Alláhu akbar! S týmito slovami na perách a v duši prichádzajú utečenci do Európy. A majú pravdu! Majú tisícnásobnú pravdu, pretože Boh je naozaj veľký! A jeho ignorovanie, jeho spochybňovanie, jeho zosmiešňovanie, jeho odsúvanie do ríše rozprávok sa nakoniec môže stať súčasnému, konzumnému európskemu živočíchovi osudným! V univerze, ktoré je duchovné sa totiž jednoducho nemožno vyhnúť tlaku duchovnej evolúcie, čo prakticky znamená, že máme iba tri možnosti.

Prvá možnosť spočíva v opätovnom návrate ku kresťanským hodnotám a k jeho kultivovanej duchovnosti, ktorá plne zodpovedá nášmu prostrediu, našej tradícii a našej mentalite.

Druhou možnosťou je, že budeme k duchovnosti donútení násilím, prostredníctvom kultúrne, ale i mentalitou absolútne inorodého islamu v jeho stredovekej podobe a s jeho stredovekými spôsobmi.

A treťou možnosťou je naše absolútne vymazanie z povrchu zemského, ale i z celého tohto stvorenia, pretože právo na existenciu vo stvorení, ktoré je svojou podstatou duchovné má jedine to, čo smerom k duchovnému usiluje! A to platí pre každého jednotlivca osobne, ako i pre celé národy!

Kód: Vybrať všetko

http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š

othon
Príspevky: 94
Dátum registrácie: Štvrtok, 15. Mája 2014, 18:00

Re: Pojednanie o skutočnom účele ľudskej sexuality

Príspevok od používateľa othon »

Nový, oveľa drsnejší pohľad na podstatu Stvoriteľa


Existujú obdobia v roku, ako napríklad Vianoce, alebo Veľká Noc, kedy sa v Európe, ako nejaký archaický pozostatok jej kresťanskej minulosti zvykne oveľa intenzívnejšie vyslovovať slovné spojenie: Božia Láska. A táto Láska vraj miluje absolútne všetkých bez rozdielu, čím v pohodlných a konzumných ľuďoch dneška vytvára ilúziu akejsi neobmedzenej láskyplnosti, prúdiacej ku ním od Stvoriteľa.

S týmto upokojujúcim vedomím sa potom ďalej oddávajú všetkým svojim prianiam, žiadostiam a chúťkam, podvedome sa spoliehajúc na istotu veľkej, všetko odpúšťajúcej Lásky Najvyššieho.

Slepé a bláznivé je ľudstvo, ktoré chce vidieť Pána iba takého, ako mu to vyhovuje a nie takého, aký v skutočnosti je. Lebo skutočnosť je úplne iná a vôbec nevyvoláva blaženú pohodu a istotu ochraňujúcej lásky, ale naopak, zimomriavky a oprávnenú úzkosť. A táto skutočná realita, v celej jej nekompromisnej tvrdosti zanedlho dopadne v plnej miere na pokrytecké ľudstvo.

Práva vznikajú totiž len tam, kde sa plnia povinnosti!

Každá bytosť vo stvorení, teda aj človek má právo na Lásku Najvyššieho, ale len vtedy, ak si on sám plní svoju vlastnú povinnosť lásky k Nemu! A to tým, že sa snaží poznávať jeho Vôľu a túto Vôľu sa usiluje aplikovať do svojho každodenného života.

Kto takto miluje Pána, môže celkom určite počítať s jeho Láskou! Kto sa však o Pána nezaujíma a absolútne ho ignoruje, ten naopak musí počítať s jeho Spravodlivosťou!

Náš bezbožný, hmotársky a poživačný svet teda darmo dúfa v Božiu Lásku, pretože práve kvôli svojej bezbožnosti, kvôli svojmu hmotárstvu a kvôli svojej tupej a prázdnej poživačnosti bude mať onedlho čo do činenia s Božou Spravodlivosťou!

Spravodlivosť Najvyššieho, o ktorej ľudstvo nechce nič vedieť sa nad ním týči ako mohutný, ľadový skalný masív, pričom z jeho vrcholu už počuť hukot padajúcej lavíny. A rútiaca sa lavína spravodlivých spätných účinkov dokonalých a neotrasiteľných zákonov Božích onedlho tragicky dopadne na nás i na celú našu planétu.

Potom ľudia, oddávajúci sa svojim vlastným ilúziám náhle na vlastnej koži okúsia všetky dôsledky svojej bezbožnosti, svojho hmotárstva a svojej tupej poživačnosti. Na vlastnej koži okúsia dôsledky a ochutnajú zhnité, skazené ovocie svojho sebectva, chamtivosti, egoizmu, závisti, nenávisti, bezohľadnosti, podvodu, klamstva, nečistoty, zvrhlosti, povrchnosti, plytkosti myslenia, duševnej prázdnoty a mnohých iných podobných vlastností, tak vzdialených od Vôle Pána. Od Vôle Pána, ktorá nás predsa vždy nabádala iba k dobru, spravodlivosti, ľudskosti, ohľaduplnosti, ušľachtilosti, čistote a láske k blížnemu.

Tento svet sa však každodenne vysmieva Vôli Najvyššieho a jeho požiadavkám voči ľuďom. Tento svet vôbec nemiluje Pána a predsa sa drzo odvažuje počítať s jeho Láskou. Ale v tom sa prepočítal, pretože sa mu ako konečnej odpovedi dostane niečoho úplne iného! Dostane sa mu neúprosnej a neoblomnej Spravodlivosti, v ktorej spätných účinkoch zožne zodpovedajúcu žatvu svojej vlastnej sejby. Zožne ovocie svojho vlastného sebectva, chamtivosti, egoizmu, závisti, nenávisti, bezohľadnosti, podvodu, klamstva, nečistoty, zvrhlosti, povrchnosti, plytkosti myslenia, duševnej prázdnoty a ignorovania Vôle Stvoriteľa.

Za to, že sme kedysi pribili na kríž Lásku a svojou neláskou a bezohľadnosťou k iným ľuďom ju na kríž pribíjame každodenne, pribije teraz na kríž nás Spravodlivosť Najvyššieho!

Za to, že sme kedysi dohnali Lásku na cestu utrpenia a svojou neláskou k ľuďom spôsobujeme každodenne utrpenie iným nás poženie Spravodlivosť Najvyššieho na našu vlastnú, osobnú Golgotu.

Za to, že sme kedysi opľúvali a vysmievali sa z Lásky a vysmievame sa z nej dodnes, pretože vo svojom každodennom živote absolútne nezohľadňujeme jej ponaučenia, za to na nás dopadne drvivý úder Spravodlivosti Božej, po ktorom sa už mnohí nikdy nespamätajú.

Sme blázni a pokrytci, pretože čím viac sme sa vnútorne, ale i navonok vo svojich životoch vzďaľovali od Lásky Najvyššieho, tým viac sme chceli vnímať Stvoriteľa len ako Lásku. Nad obyvateľstvom planéty Zem však buráca drsný hlas. Volá smerom k Zemi a k ľudstvu:

„Amen, amen hovorím vám, čas Lásky pominul a nastáva čas Spravodlivosti! Preto každý, kto sa neuchýlil pod ochranné krídla Božej Lásky, bude zasiahnutý ostrím meča Božej Spravodlivosti!

Lebo kto nehľadal Lásku, ten nájde Spravodlivosť! Kto neprosil o Lásku, tomu sa dostane Spravodlivosti! A pred tým, kto nebúšil na bránu Lásky sa otvorí brána Spravodlivosti!

Áno, bude to všetko tak, ako kedysi predpovedal Kristus, ktorý dobre poznal ľudí. A oni sa v tomto smere vôbec nezmenili. Keď ho totiž viedli na Golgotu a mnohé ženy nad ním plakali riekol: „Neplačte nado mnou, ale nad sebou a svojimi deťmi. Lebo ak sa toto deje so zelenou ratolesťou (Božej Lásky), čo sa bude diať so suchými?“

Čo sa bude diať s jednotlivcami a s celým pozemským ľudstvom, v ktorom niet Lásky k Bohu? V ktorom niet lásky k poznávaniu a plneniu jeho Vôle? Ani lásky k blížnym?

Čo sa bude diať jednotlivcom a pozemskému ľudstvu, plnému sebectva, chamtivosti, egoizmu, závisti, nenávisti, bezohľadnosti, podvodu, klamstva, nečistoty, zvrhlosti, povrchnosti, plytkosti myslenia a duševnej prázdnoty?

Nehodní ľudia! Nie Láska Pána všetkých svetov sa vznáša nad nami! Nad našimi hlavami sa blýska meč Spravodlivosti veľkého, vševládneho Boha, napriahnutý k úderu! Pripravený k úderu, pretože sme opovrhli a stále opovrhujeme jeho Láskou!

Kto obstojí? Kto sa zachráni? Kto unikne záhube? Iba ten, kto dnes, v čase očakávania oprávneného úderu oceľového meča Spravodlivosti Božej v sebe ešte urýchlene dokáže vzbudiť lásku k Pánovi všetkých svetov. Lásku k jeho Vôli! Lásku k dobru! Lásku k čistote, spravodlivosti a všetkým ostatným vysokým a vznešeným cnostiam! A samozrejme, v neposlednej miere lásku k blížnemu!

Kto to ale nedokáže, alebo to prejde iba s posmechom, tak príznačným pre ľudí dnešnej doby, ten je už teraz stratený!

Kód: Vybrať všetko

http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š

othon
Príspevky: 94
Dátum registrácie: Štvrtok, 15. Mája 2014, 18:00

Re: Pojednanie o skutočnom účele ľudskej sexuality

Príspevok od používateľa othon »

Menejcennosť Slovanov z hľadiska anglosasko pangermánskej nadradenosti


Existujú veci, ktoré podvedome tušíte až do chvíle, kedy sa stretnete s ich jasnou verbálnou formuláciu. Presne takto som sa nedávno stretol s názorom istého mladého človeka, ktorý pracoval v troch západných krajinách a tvrdil, že všade cítil určitú nadradenosť voči nám. Voči Slovanom z východnej Európy.

Dá sa samozrejme namietnuť, že ide iba o názor čisto subjektívny, avšak ako pádny protiargument voči všetkým potencionálnym obhajcom západu by som predostrel voľne pretlmočené, mimoriadne silné posolstvo slovenského filozofa histórie Viktora Timuru:

„Pre západ sú Slovania stále čosi menejcenné, čo mu má slúžiť. Západ totiž vždy bol a stále je voči Slovanom neprajný a nevraživý. Mali by sme si preto konečne uvedomiť, že náš charakter a naše záujmy nie sú totožné so západnými.

Základný bytostný princíp západu totiž spočíva v expanzii, výbojnosti a v parazitovaní na bohatstve porazených a podmanených, z čoho až doteraz profitoval. Heslá o slobode, suverenite, humanite a ľudských právach sú iba zastieracie manévre, za ktorými sa skrýva agresia a expanzia. A to hlavne pod vedením s USA. V súčasnosti sa tento bytostný princíp západu dostáva do ťažkostí, problémov a kríz. Preto narastá agresivita a úsilie znovu expandovať. A to zase predovšetkým na východ.

Slovanom boli vždy cudzie západné princípy života a bytia. Slovanský princíp života a bytia totiž nie je založený na expanzii, výbojoch a parazitovaní na materiálnych zdrojoch a prírodnom bohatstve podmanených, ale na vlastnej práci.

Čím viac sa však spoločenský systém na západe rozkladá, tým viac investuje do expanzívnych a represívnych zložiek. Profesionálne, to jest žoldnierske armády môžu síce vyhrávať marginálne bitky, ale nie vojny, pretože zániku rozkladajúcej sa spoločnosti nedokážu zabrániť ani mnohopočetné kordóny ťažkoodencov.“

Pán Timura, ako filozof, zaoberajúci sa dávnou históriu Slovanov ďalej hovorí, že naša história tak, ako sa o nej učia deti v školách je iba účelovo zmanipulovaným, pangermánskym obrazom skutočných dejín. Je totiž vytvorená na objednávku, aby dokonale vyhovovala mocensko politickým cieľom a záujmom západu.

A ja uvádzam konkrétny príklad potvrdenia slov pána Timuru. Je ním takzvaný franský kupec Samo, ktorý vraj zjednotil Slovanov a položil základy Veľkomoravskej ríše. Tým sa však nám Slovanom nepriamo naznačuje, že sme si nikdy neboli schopní sami vládnuť. Že ten, kto nás dokázal zjednotiť a vládnuť nám musel prísť vždy iba zo západu.

V našej histórii, ale i v našej najaktuálnejšej súčasnosti teda vládne cielená snaha potláčať, relativizovať, ba až zosmiešňovať absolútne všetko, čo nie je v súlade so západnou gloriolou nadradenosti a výlučnosti, alebo s politickými záujmami západu.

Médiá, ako rozhodujúci mienkotvorný činiteľ spoločnosti sú v rukách západných majiteľov a preto poslušne šíria ich propagandu. A plne poplatné mocenským snahám západu sú i médiá verejnoprávne, dávajúce priestor ľuďom, ktorí znevažujú a relativizujú to naše vlastné a národné, vyzdvihujúc najmä to európske a teda západné.

Médiá sú teda postavené na masívnej glorifikácii všetkého, čo sa nachádza od nás smerom na západ a naopak, na masívnej dehonestácii všetkého, čo sa nachádza od nás smerom na východ. Na východe sa totiž nachádza veľká, slovanská ríša zla! Jej najväčšie zlo však v skutočnosti spočíva v tom, že sa odmieta skloniť pred nadradenosťou západu a že si nenechá poslušne vyrabovať a vydrancovať krajinu tak, ako stredoeurópski slovanskí vazali.

Voči Rusku a Rusom je možné veľa namietať. Trebárs ruskú mafiu, alebo ruskú vodku, ktorou sa opíjajú. Áno, rozhodne nie sú dokonalí a majú množstvo chýb. Napriek všetkému však majú predsa len čosi mimoriadne cenné, čo ostatné slovanské národy už takmer stratili.

Majú hrdosť! Hrdosť na to, že sú Rusi a že sú Slovania! Majú hrdosť, to jest vlastnosť, ktorá sa ostro prieči mentalite otrokov bez hrdosti, ktorých z nás sformovala a stále usilovne formuje západná propaganda.

Žiaľ, takýmito poľutovaniahodnými otrokmi a sluhami bez štipky vlastnej hrdosti je dnes prevažná väčšina našej mládeže, fascinovanej západom so všetkými jeho príležitosťami, ktoré sa im ponúkajú. Skutočnú a najhlbšiu podstatu tohto klamstva však už pred stáročiami odhalil Ezop v jednej zo svojich bájok:

Stretol sa raz tučný pes s vychudnutým vlkom. Pes sa chválil, aké mu dáva jeho gazda dobroty. Chvály nebrali konca, avšak vlk si medzi tým všimol odretú srsť na krku psa. Spýtal sa ho, od čoho to má?

“Predsa od obojku,“ riekol pes.

„Ty bývaš uviazaný?“ spýtal sa vlk

„Áno, Ale občas sa mi podarí ujsť. Tak ako dnes“.

„No, ďakujem pekne za takúto sýtosť,“ povedal vlk a ušiel do lesa.

A presne takto je to aj s našou mládežou, ale i so všetkými ostatnými, ktorí odchádzajú na západ. Či už kvôli lepším pracovným príležitostiam, kvôli slušným peniazom, ktoré si tam môžu zarobiť, alebo kvôli vyššej životnej úrovni. A hoci sa im toto všetko skutočne splní, vždy v podstate zostanú len tučnými psami, ktorých ich pán neslobodne uväzuje na svojom dvore.

Vždy budú totiž len niečím menejcenným, čomu sa milostivo hádžu zbytky zo stola hojnosti. Tej hojnosti, ktorá je ovocím parazitovania na ich vlastnej práci, ako i na práci ich otcov a materí u nich doma, ktorí pracujú za mizerný plat v otrockých búdach, patriacich západným majiteľom. A pracujú tam v oveľa vyššom pracovnom nasadení a za oveľa nižšiu mzdu, ako pracovníci v tých istých firmách a na tých istých postoch na západe.

Kde je naša hrdosť Slovania? Nepredali sme ju vari za plné bruchá a za omrvinky zo stola hojnosti, ktoré nám milostivo hádžu naši otrokári? Nepredávame ju vari za judášskych tridsať strieborných, čím v očiach otrokárov iba potvrdzujeme ich teóriu o našej menejcennosti?

Je vari naozaj menejcenný ten, kto má schopnosť poctivo pracovať? Kto nie je výbojný? Kto zo svojej vnútornej bytostnej podstaty nikdy neusiluje žiť v nadštandarde? V nadštandarde nad možnosti vlastnej práce tým, že bude parazitovať na iných?

Takýto človek nie je predsa vôbec menejcenný! Naopak, je oveľa cennejší! Lebo v konečnom dôsledku vôbec nezáleží na tom, či je niekto zo západu, alebo z východu! V konečnom dôsledku záleží iba na tom, aký je kto človek! Ako hodnotný je človek! Aké vysoké hodnoty uznáva! Či je to človek, spoliehajúci sa na plody vlastnej práce, prejavujúci až naivnú dôverčivosť k iným, alebo je to naopak človek, žijúci si v blahobyte, ktorý on, jeho otcovia a dedovia nezískali len vlastnou prácou. Avšak on sa z výšky tohto nakradnutého blahobytu pozerá na iných ako na menejcenných.

Je naozaj bezpredmetné a smiešne rozdeľovať ľudí na ľudí zo západu a z východu. Ľudí totiž možno v skutočnosti rozdeliť jedine na dobrých a menej dobrých. Na hodnotných a menej hodnotných. To jest na tých, ktorí uvažujú a jednajú v zmysle ľudsky konštruktívnych hodnôt a týmto spôsobom aj žijú a na tých, ktorí uvažujú a jednajú inak. A síce voči iným deštruktívne a paraziticky.

Avšak každá deštrukcia sa musí nakoniec obrátiť proti tomu, kto na ňu vsádza. A presne tak sa morálne a mravne deštruktívny spôsob myslenia západného sveta začína pomaly meniť v deštrukciu reálnu. V reálny rozklad spoločnosti, ktorá nevsádzala na ľudsky a duchovne dostatočne konštruktívne hodnoty.

Kto totiž mečom bojuje, musí i mečom zahynúť! A musí zahynúť preto, aby uvoľnil cestu tomu, čo je duchovne a hodnotovo konštruktívnejšie. Čo je lepšie! Čo je vnútorne zdravšie! Čo stojí hodnotovo vyššie!

A súčasnému rozkladu západného sveta, ktorému predchádzal jeho vnútorný, mravný, hodnotový a duchovný rozklad nedokážu naozaj zabrániť nijaké žoldnierske armády, ani nijakí ťažkoodenci. Lebo jednoducho to, čo z hľadiska nastavenia výšky hodnôt elementárnej ľudskosti dlhodobo nekráča správne, musí časom zdegenerovať a padnúť tak, ako nevyhnutne padá hnilé jablko zo stromu. Strom tohto univerza totiž ponesie len vnútorne a hodnotovo zdravé jablká, ktoré ak dozrejú, prinesú bohatú úrodu.

Preto sa teda mohutná ríša západu, stojaca na hlinených nohách nekonštruktívnych hodnôt pomaly, ale isto rúca, aby sa tým uvoľnil priestor pre doteraz pod čiernu zem zadupávaných Slovanov, ktorí sú nositeľmi oveľa zdravších a konštruktívnejších hodnôt.

Ale namiesto snahy o pochopenie skutočných príčin súčasného stavu a hodnotovému obratu západu smerom k lepšiemu sa iba stupňuje jeho agresivita a reštrikcia. Lebo navyknutý model jednania nie je také ľahké zmeniť. Ako sa totiž vraví, kôň, ktorý zdochýna najviac kope. A tento zdochýnajúci kôň chce ešte nakoniec dokopať svet do novej, veľkej vojny s Ruskom.

Slovania, zdvihnime už predsa svoje hlavy! Majme hrdosť sami k sebe, pretože ak ju my mať nebudeme, nebudú ju k nám mať ani cudzí!

Slovania, postavme sa trebárs v tichom odpore voči arogancii západu, ktorý nás aj napriek našim protestom naďalej kŕmi podradnými potravinami. Potravinami, ktoré majú síce rovnaký obal, ale diametrálne rozdielnu kvalitu na západe a na východe.

Majme predsa hrdosť a nekupujme to! Kupujme radšej naše vlastné výrobky! Kto si totiž nedokáže vážiť svoje vlastné, oveľa kvalitnejšie, ten si potom naozaj zasluhuje, aby ho cudzí kŕmili odpadom.

Vždy, keď zapneme televízor a otvoríme noviny, buďme si dobre vedomí toho, že ide o nástroje západnej propagandy, pretože ich vlastníkmi sú západní majitelia. Prestaňme už konečne veriť tomu, čo nám hovoria! Prestaňme sa klaňať výlučnosti západu, pod ochrannými krídlami ktorého vraj už musíme zostať navždy, pretože by sme nikdy nedokázali byť úplne samostatnými!

A tisíckrát opakovaná propagandistická lož o našej menejcennosti sa pre mnohých našich bratov stala pravdou! Manipulatívnym spôsobom vnútenou pravdou, aby ich nikdy ani len vo sne nenapadlo zdvihnúť hlavy a oslobodiť sa z nedôstojného vazalstva západu. Preto sú tiež umelo vnášané rozkoly do radov Slovanov a preto sú štvaní proti Rusku.

Prehliadnime konečne všetky tieto manipulatívne klamstvá bratia a spamätajme sa!

Kód: Vybrať všetko

http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š

othon
Príspevky: 94
Dátum registrácie: Štvrtok, 15. Mája 2014, 18:00

Re: Pojednanie o skutočnom účele ľudskej sexuality

Príspevok od používateľa othon »

Katastrofálne horúčavy ako varovanie ľudstvu!



Absolútne nikomu nebolo možné prehliadnuť mimoriadne, až doslova africké horúčavy tohto leta. Boli najväčšími za celú dobu hydrometeorolgických meraní na našom území. Sucho, doprevádzajúce horúčavy negatívne poznačilo množstvo i kvalitu obilovín v tohtoročnej žatve a s najväčšou pravdepodobnosťou negatívne poznačí i úrodu jesenných plodín.

A práve počas jeden z vĺn týchto obrovských horúčav sa v médiách objavila správa, že 2. augusta sme vyčerpali ekologický limit našej planéty na rok 2017 a od tohto dňa začíname žiť na takzvaný enviromentálny dlh. To znamená, že spotrebujeme viac prírodných zdrojov, než koľko je biosféra schopná nahradiť za dobu jedného roka.

Tento zlomový bod nastáva každým rokom o niekoľko dní skôr, čo svedčí o tom, že naše „potreby“ sa neustále zvyšujú. A aj keď ekosystémy sú v podstate veľmi odolné, ak sa dostanú za určitý „bod zlomu“, môžu sa zrútiť a prestať fungovať. A my sa svojim neuváženým jednaním k tomuto bodu každým rokom stále viac približujeme.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je však veľmi dôležité uvedomiť si ich hlboký vzájomný súvis. Súvis medzi extrémnymi horúčavami na jednej strane a stále sa zvyšujúcim, enviromentálnym dlhom na druhej strane, pretože práve prostredníctvom horúčav, sucha a iných prírodných anomálií začíname byť čoraz intenzívnejšie konfrontovaní s neodvratnými splátkami nášho dlhu voči ekologickým zdrojom planéty Zem. Ide jednoducho o nevyhnutnú daň za jej bezohľadné drancovanie. A pokiaľ sa my nespamätáme a nezastavíme, nezastaví sa ani príroda vo svojom hromadení nami samými zapríčinených, extrémnych klimatických javov.

Najdôležitejšia otázka teda spočíva v tom, či sme schopní vyvodiť z tohto všetkého sami voči sebe nejaké konkrétne dôsledky? Či sme ochotní zmeniť kvôli tomu niečo vo svojom živote? Či sme ochotní prehodnotiť hierarchiu svojich hodnôt a svoj spôsob života tak, aby sme našim vlastným dielom prispeli k zlepšeniu celkovej situácie? Či sme ochotní uskromniť sa vo svojich potrebách natoľko, že sa ich napĺňanie stane enviromentálne prijateľným?

Ľudia však žiaľ, nemenia absolútne nič vo svojom myslení, vo svojich hodnotách, vo svojich potrebách, ani vo svojom prístupe k prírode a k jej zdrojom, pretože podľa ich názoru môžu niečo zmeniť iba tí, ktorí majú skutočnú moc, skutočné bohatstvo a tým pádom i najväčší podiel na drancovaní planéty.

Je síce pravdou, že tí najbohatší, najmocnejší, najchamtivejší a najbezohľadnejší majú najväčšiu vinu na tomto drancovaní, avšak práve k ich životnému štýlu, práve k ich „hodnotám“, k ich blahobytu, k ich konzumu, k ich plytvaniu a k ich rozhadzovaniu vzhliadajú obyčajní ľudia ako k ideálu. Ako k čomusi veľkému. Ako k niečomu, čo by aj oni radi mali, keby ich postretlo také šťastie a mohli toho dosiahnuť.

Pre väčšinu obyčajných ľudí teda predstavuje tento životný štýl ideál. Čosi, k čomu vzhliadajú s posvätným obdivom, ako k najzásadnejšej hodnote života! Ako k základnej hodnote bytia!

A žiaľ, práve takýmto spôsobom sa prázdne, úbohé, materialistické a samovražedné hodnoty najbohatších, najmocnejších, najbezohľadnejších a najchamtivejších stávajú hodnotami celého ľudstva. Hodnotami celej civilizácie! Hodnotami takmer každého človeka, až na niekoľko svetlých výnimiek!

Nie každý samozrejme tohto cieľa dosiahne, ale takmer každý tieto hodnoty vnútorne uznáva a usiluje sa o ne, čo sa navonok prejavuje vzrastajúcou chamtivosťou, bezohľadnosťou, materializmom a konzumom. Čo sa prejavuje túžbou po peniazoch, po majetkoch, po moci, po kariére a chcením mať stále viac.

Toto sú „ideály“ nášho sveta, predstavujúce zásadnú hodnotovú platformu väčšiny ľudí, čo má za následok ničenie a drancovanie našej planéty, pretože každý jedinec sa snaží uplatňovať tieto „ideály“ na tej pozícii, na akej sa práve nachádza, so snahou vyšvihnúť sa čo najrýchlejšie nahor, až k elite.

A tak sú všetci títo obyčajní ľudia, aj spolu s elitou najbohatších škodcami planéty Zem. Sú vinní za zhoršovanie klimatických pomerov na Zemi, pretože k tomu prispievajú svojim vlastným dielom a podľa svojich vlastných možností. Lebo vo svojich životoch, vo svojich názoroch, vo svojom myslení a vo svojom jednaní usilujú presne o tie isté „hodnoty“, ako bohatí. Avšak horúčavami, ktoré sme mali možnosť zažiť počas tohto leta nám príroda jasne ukazuje samovražednú zvrátenosť „hodnôt“, ktoré náš svet uznáva.

Ak nechceme svoju planétu zničiť a tým pádom zničiť aj samých seba, čiže už len čisto kvôli vlastnému prežitiu by sme sa mali zrieť zvrátených hodnôt materializmu, karierizmu, užívania si a nenásytnej túžby mať stále viac a obrátiť sa k skutočným hodnotám. K hodnotám ducha! K hodnotám ducha, ktorých hromadením a nadobúdaním nebudeme okolo seba nič drancovať a ničiť, ale naopak, všetko povznášať a pozdvihovať.

Nie teda mať, ale byť! Usilovať sa predovšetkým o to, byť za každej situácie dobrým, spravodlivým, láskavým a skromným. Usilovať sa o to, byť človekom vysokých a ušľachtilých hodnôt, ktorý preferuje tieto hodnoty oveľa vyššie, ako materializmus a preto nemôže skĺznuť do hmotárskeho otroctva plného zla, nespravodlivosti a bezcharakternosti voči ostatným kvôli dosahovaniu osobných výhod.

Záchrana života na planéte Zem teda spočíva v zmene hodnotovej orientácie! Hodnoty čisto hmotné, konzumné a materiálne, ktoré sú hodnotami deštruktívnymi, ak stoja na prvom mieste musia byť nahradené hodnotami ducha a vysokých, ušľachtilých cností. Hodnotami dobra, spravodlivosti, ľudskosti, skromnosti, jednoduchosti a nenáročnosti v potrebách!

A toto je presne tým, čo môže, ba musí urobiť každý človek sám za seba ak chce, aby nás prírodné dianie, ktoré sa už začína búriť voči našej arogantnej bezohľadnosti nakoniec všetkých nezmietlo z povrchu zemského.

Nikto nie je teda natoľko malý a bezvýznamný, aby práve toto nemohol urobiť sám za seba. Aby nemohol zmenou vlastnej hodnotovej orientácie prispieť k zlepšeniu celkovej situácie. Aby sa nemohol uskromniť vo svojich potrebách. Aby nemohol brať viac ohľad na prírodu a jej možnosti.

Lebo ako už bolo povedané, jedine ak svoju životnú energiu vlejeme do hromadenia pokladov ducha, čím ich budeme mať viac, tým bude na zemi lepšie a krajšie.

Ak ale nasmerujeme všetku svoju životnú energiu iba do zhromažďovania hodnôt materiálnych, nebudeme mať nikdy dosť a stále budeme chcieť viac. A prostredníctvom týchto svojich, stále rastúcich sebeckých nárokov budeme ničiť a drancovať všetko okolo seba až dovtedy, kým napokon svoju rodnú planétu, a tým pádom aj sami seba úplne nezničíme.

Kód: Vybrať všetko

http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š

othon
Príspevky: 94
Dátum registrácie: Štvrtok, 15. Mája 2014, 18:00

Re: Pojednanie o skutočnom účele ľudskej sexuality

Príspevok od používateľa othon »

Holá pravda o vojnových štváčoch! Neuveríte, kto medzi nich patrí


Dnes už asi málokto pozerá ruské filmy o boji proti nemeckému fašizmu v období druhej svetovej vojny. Filmy na túto tému vznikajú v Rusku aj v súčasnosti, a napriek určitým veciam, ktoré by sa im dali vytknúť, pretože nakoniec každému filmu sa dá niečo vytknúť, sú vo všeobecnosti nositeľmi jedného veľmi hlbokého posolstva.

Ukazujú nám totiž, ako obyčajní ľudia, dovtedy žijúci predovšetkým v zmysle nižšieho dobra, zameraného hlavne na vlastný prospech, dokázali prekonať sami seba. V hraničnej situácii sa totiž stávali schopnými hrdinsky položiť svoj vlastný život, všetky svoje nádeje a všetko svoje vlastné súčasné i budúce dobro za dobro vyššie. Za dobro národa, ktorý bol napadnutý dobyvateľmi. Za spravodlivosť, ľudskosť a mier!

Lebo ak odhliadneme od vysokej politiky a všetkých ostatných zákulisných politických machinácií, vojna miliónov obyčajných ruských vojakov proti rozpínavosti nemeckého fašizmu, ktorý náhle vpadol do ich vlasti bola vojnou spravodlivou, pretože bola vojnou obrannou.

Ale aj nemeckí vojaci obetovali svoje životy! Avšak vo vojne dobyvačnej a teda nespravodlivej. Vo vojne, spôsobenej až do obludnosti vystupňovaným, nacionálnym egoizmom, ktorý si právom nadradenej rasy osoboval nový životný priestor na úkor iných, rasovo menejcennejších.

Vojenský konflikt fašistického Nemecka a vtedajšieho Sovietskeho zväzu má teda určitý hlbší a doposiaľ nepoznaný rozmer. Ukazuje nám totiž, do akých rozmerov to až môže dospieť, ak sa orientujeme iba na dobro vlastné, nízke a egoistické. Na dobro hmotné a materiálne, a to hoci aj na úkor iných.

Ukazuje nám, že preferovanie tohto nízkeho druhu „dobra“ stupňuje ľudskú bezohľadnosť, ľudskú chamtivosť, ľudskú nemorálnosť a ľudskú vierolomnosť. Ukazuje nám, že to všetko musí nakoniec nevyhnutne vyústiť do vzájomných konfliktov a vojen.

Ukazuje nám teda, že maximálne vystupňovanie chorého princípu nízko stojaceho dobra vždy zákonite rozbieha vojenskú mašinériu, ktorá môže byť zastavená jedine vtedy, ak sa ľudia stanú opäť schopnými vyšvihnúť sa k dobru vyššiemu. Keď sú ľudia schopní obetovať svoje vlastné dobro i svoje životy za dobro vyššie. Za dobro všeobecné! Keď sú ľudia schopní zomierať v mene spravodlivosti, cti, ľudskosti a mieru.

Lebo jedine vo vyzdvihnutí dobra celku, dobra všeobecného, dobra vysokých a ušľachtilých cností, ktorými je spravodlivosť, čestnosť, ľudskosť a morálka spočíva konštruktívny princíp bytia. Princíp, ktorý je schopný víťaziť nad zlom a eliminovať ho! Princíp dobra ducha, ktorý ak by bol ľuďmi trvalo preferovaný v každodennom živote, naša civilizácia by nepoznala konflikty a vojny, a žila by v harmónii.

Ak ale ľudia vo svojej nepochopiteľnej neschopnosti poučiť sa ustavične preferujú iba ono nízko stojace dobro osobného, hmotného prospechu, v snahe o jeho nadobúdanie začínajú vždy čoraz viacej stupňovať svoj egoizmus. A spolu s ním sa stupňujú tie najnegatívnejšie ľudské vlastnosti, až to nakoniec všetko vyvrcholí v nešťastí vojnového konfliktu, v ktorom sa jedni snažia násilím dosiahnuť „dobra“ a prospechu na úkor iných.

No a potom, ak nemá byť celý svet absolútne podmanený, zotročený a spustošený týmto typom „dobra“ a jeho prisluhovačmi, musia sa ľudia vo svojom odpore voči nemu vždy opätovne hrdinsky vyšvihnúť k dobru vyššiemu. V hraničnej situácii agresívneho vystupňovania zvráteného princípu nízko stojaceho dobra musia byť neraz ochotní obetovať svoje vlastné životy za vysoké a vznešené princípy, akými je spravodlivosť, čestnosť, ľudskosť, morálka, alebo právo prežiť ľudsky dôstojný život na zemi bez otrockej slučky na krku. Ak by ale ľudia dokázali žiť v takomto vysokom mravnom a morálnom naladení natrvalo a vždy opäť nanovo neklesali k uctievaniu nízkeho, osobného dobra ako stredobodu všetkého, žiadne vojny by nikdy byť nemuseli.

Keď sa ale aj v súčasnosti celkom vážne hovorí o vojne mocností a keď sa na ňu intenzívne pripravuje, je to len a len svedectvom toho, že v ľuďoch našej modernej doby sa opäť začínajú na maximálnu mieru stupňovať všetky negatívne vlastnosti, spojené s uctievaním a vyzdvihovaním spomínaného, nízkeho typu „dobra“.

A aby nebol svet opäť uvrhnutý do skazy vojnového šialenstva, musia ľudia dneška v sebe dokázať zmobilizovať princíp vyššieho dobra a všetky, s ním spojené vyššie a ušľachtilejšie hodnoty. Lebo ak to nedokážu teraz, na úsvite novej vojny, budú k tomu donútení vo vojnových hrôzach, ktoré sa na našej Zemi pravidelne opakujú vždy z týchto istých dôvodov.

Na každom jednotlivcovi záleží, či sa rozhodne dať svojmu životu vyšší rozmer. Rozmer ducha, rozmer dobra všeobecného, ktoré je jediným skutočným dobrom, alebo mu dá iba nízky rozmer dobra čisto egoistického a materiálneho. „Dobra“, ktoré sa nakoniec predsa len vždy ukáže, ako to najzhubnejšie zlo!

Uvedomme si teda, že nie je dobro ako dobro! Uvedomme si, že jestvuje dobro vyššie, nás a naše vlastné, osobné záujmy presahujúce a dobro nižšie, zohľadňujúce jedine naše vlastné, hmotné a materiálne záujmy.

No a podľa toho, k akému typu dobra sa my sami prikláňame sa radíme medzi ľudí buď vysoko, alebo nízko stojacich. A podľa toho, ktorých z nich je väčšina sa utvárajú dejiny tejto civilizácie.

Žiaľ, história našej civilizácie je históriou vojen, vraždenia a neslýchaného utrpenia, spôsobovaného jednými ľuďmi druhým. Toto je jasným svedectvom úbohej nízkosti takzvaného „dobra“, ktoré preferujeme a ktoré je iba dobrom čisto materialisticko egoistickým, bez vyššieho, duchovno morálneho rozmeru. Bez zohľadňovania dobra absolútne pre všetkých.

A preto každý, kto takto nízko myslí a jedná je podporovateľom a strojcom vojny, pretože ním podporované, nízke a egoistické materiálne „dobro“ vo svojom nevyhnutnom stupňovaní vždy doteraz zákonite vyústilo do konfliktných situácií, do agresivity a vojen.

Strojcom mieru a harmonického, trvalo udržateľného spôsobu života na Zemi je jedine ten, kto vo všetkom, čo myslí a činí berie vždy do úvahy dobro vyššie. Dobro celku! Dobro ducha, spočívajúce v preferovaní vysokých a ušľachtilých cností. Jedine takýto človek je skutočne človekom, ktorý chce mier a preto si aj mier zaslúži.

Kto však uctieva zlo svojim nízkym a egoistickým ponímaním dobra, toto ním živené zlo bude nakoniec musieť tvrdo dopadnúť na jeho vlastnú hlavu, aby sa v hrôzach a bolesti napokon predsa len vyšvihol ku skutočnému, vyššiemu dobru, ktoré ho presahuje a ktoré je jediným pravým dobrom.

Alebo potom, ako to nedokáže, aby v týchto hrôzach a bolesti, ním samým privolanými biedne zahynul. Zahynul nie len smrťou tela, ale aj smrťou hodnotovo fatálne zdegenerovanej duše.

Záverečné poučenie: Človeče, ži čestne, spravodlivo, skromne a ľudsky! Lebo ak takým nebudeš, tvoja nečestnosť, nespravodlivosť, neskromnosť a neľudskosť ťa nakoniec dotlačia k tomu, že s nasadením vlastného života budeš raz musieť bojovať za česť, spravodlivosť a najelementárnejšiu ľudskosť na Zemi.

Kód: Vybrať všetko

http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š

othon
Príspevky: 94
Dátum registrácie: Štvrtok, 15. Mája 2014, 18:00

Re: Pojednanie o skutočnom účele ľudskej sexuality

Príspevok od používateľa othon »

Čo bolo podstatou pôvodnej duchovnosti dávnych Slovanov?


Aká bola duchovnosť našich slovanských predkov pred príchodom Cyrila a Metoda? Je naozaj iba nejakými bájami to, v čo verili, čo uctievali a čo považovali za realitu? Kým boli v skutočnosti ich takzvaní „bohovia“?

Všetkým nám je jasné, že ľudia v minulosti žili v úplne inom vzťahu k prírode, ako my dnes. Môžeme to vidieť trebárs na živote našich slovenských predkov spred sto rokov. A to samozrejme už ani nehovoriac o ľuďoch spred vyše tisíc rokov, čiže v období veľkej Moravy, o ktorom budeme hovoriť.

Pre vtedajších ľudí bola príroda prirodzeným partnerom. Bola im súperom, s ktorým bolo treba počítať a ktorého nebolo hodné podceňovať. Naši predkovia mali voči nej patričnú úctu, cítili k nej bázeň, ba dokonca až určitú posvätnosť.

No a práve prostredníctvom tohto svojho postoja začali časom nadobúdať schopnosť reálne vnímať vedomú inteligenciu, stojacu za spravovaním prírodného diania.

Iba my dnes si totiž myslíme, že v prírode sa všetko deje akosi samo od seba. Že po jari samo od seba prichádza leto, potom jeseň a zima. Že sám od seba prichádza dážď, vietor, atď.

To je ale omyl, pretože nič sa nedeje len tak samo od seba. Za všetkým týmto dianím stojí vedomá inteligencia, ktorá ho spravuje, riadi a udržuje.

Len si trebárs skúsme spomenúť na staré ľudové rozprávky. Nájdeme v nich množstvo zmienok o rôznych vílach, rusalkách, vodníkoch, škriatkoch, či iných bytostiach, takým, alebo onakým spôsobom spojených s určitým konkrétnym prírodným dianím.

Tieto bytosti však nie sú žiadnym výmyslom, ako sa my dnes domnievame. Sú v skutočnosti personifikáciou a zosobnením vedomej inteligencie, spravujúcej prírodné dianie, pretože naši predkovia ju mohli vnímať, komunikovať s ňou a čiastočne s ňou i spolupracovať.

Celkom prakticky to teda znamená, že trebárs vedomú inteligenciu, ktorú vnímali za spravovaním vodstva nazvali vodníkmi. Vedomú inteligenciu, stojacu za spravovaním rastlín a stromov nazvali elfami. Vedomú inteligenciu, stojacu za starostlivosťou o pôdu nazvali gnómami. Vedomú inteligenciu, schopnú hýbať pohoriami nazvali obrami, a tak ďalej, a tak ďalej.

Podstata duchovnosti našich slovanských predkov teda spočívala v uctievaní vedomej inteligencie, stojacej za prírodným dianím.

A ak sa pozrieme na prírodu, na jej nádheru, účelovosť a poriadok, na to, že v podstate umožňuje život človeka na Zemi musí nám byť jasné, že inteligencia za ňou stojaca môže byť len pozitívna. Že môže stáť jedine v službách Svetla!

Keď totiž čítame v evanjeliách, že bez Vôle Stvoriteľa nespadne na zem ani len lístoček zo stromu, tak je to práve táto vedomá inteligencia, stojaca za prírodným dianím, ktorá Vôľu Stvoriteľa vo svete prírody reálne naplňuje. Predstavuje to teda nespočetné množstvo verných služobníkov Najvyššieho, naplňujúcich v prírodnom svete jeho Vôľu.

Skúsme sa teraz pozrieť na niektorých konkrétnych týchto služobníkov, a pozrime sa na nich nie len z hľadiska slovanskej mytológie, ale aj s prienikom do mytológie starogermánskej, gréckej, či rímskej, pretože všetky tieto dávne národy mali svoje vlastné kontakty s onou vedomou inteligenciou a samozrejme, nazvali ju svojimi vlastnými menami. Pri hlbšom pozorovaní je ale zjavné, že tu vždy ide stále o to isté.

Najvyšším slovanským vládcom živlov bol hromovládny Perun, správca hromov, bleskov a búrok. Jeho obdobou v starogermánskej mytológii bol Thor. V gréckej mytológii zase Zeus a v rímskej Jupiter.

Najvyšší vládca sveta prírody, nazvaný rôznymi národmi rôznymi menami mal svoje sídlo na určitej hore. V starovekom Grécku sa volala Olymp, zatiaľ čo starí Germáni ju nazvali Valhalla.

Ale vráťme sa naspäť k slovanským menám vládcov najrozmanitejšieho prírodného diania. Tak napríklad Svarog bol vládcom Slnka a ohňa, čiže vedomou inteligenciou, stojacou za spravovaním Slnka a ohňa.

Morena bola vládkyňou zimy a smrti.

Vesna vládkyňou jari, mladosti a života. Zaháňala Morenu, oživovala zamrznutú prírodu a prinášala sviežu zeleň.

Devana bola Perúnovou dcérou a vládla svetlu nebeskému i svetlu pozemskému.

Vo svete vedomej inteligencie prírody však vládlo určité hierarchické usporiadanie. Začínalo to od spravovania najmenších rastlín, potom stromov, pohorí a pokračovalo to cez správu živlov, až po správu tých najväčších celkov. A tak existuje napríklad i vedomá inteligencia, ktorá má na starosti planétu Zem a nazýva sa Erda, alebo inteligencia, spravujúca Mesiac, nazvaná Luna.

Staroveké národy však prostredníctvom svojho jemnejšieho zrenia dospeli ešte k vyššiemu poznaniu. A síce, že určitý druh vedomej inteligencie stojí i za spravovaním všetkých vysokých a ušľachtilých cností.

Tak napríklad starovekí Gréci nazvali inteligenciu, stojacu za spravovaním cnosti múdrosti Pallas Athénou. Inteligenciu, stojacu za spravovaním cnosti cudnosti Artemis. Inteligenciu, stojacu za spravovaním cnosti vernosti a materstva Héra, a tak ďalej, a tak ďalej.

Dávne národy teda neuctievali iba vedomú inteligenciu, stojacu za spravovaním prírodného diania, ale aj inteligenciu, stojacu za spravovaním vysokých a ušľachtilých cností. A tieto skutočnosti, či už priamo, alebo nepriamo kládli na stúpencov tohto typu duchovnosti požiadavku zachovávať vysoké a ušľachtilé cnosti vo svojom každodennom živote. V podstate tu teda išlo o všestranný osobnostný rast jednotlivcov prostredníctvom rozvíjania ušľachtilých cností.

Máte dojem, že všetko toto sú iba nejaké výmysly, ktorých reálne potvrdenie nie je možné nikde nájsť? Ak áno, tak sa mýlite, pretože o týchto skutočnostiach existujú dokonca historické písomné zmienky. V určitých kľúčových momentoch dejín totiž vyššie zmienená inteligencia zasahovala celkom reálnym a viditeľným spôsobom do vývoja vecí ľudských. Uveďme si konkrétne príklady:

V evanjeliách môžeme nájsť príbeh o tom, ako sa učeníci plavili s Ježišom v loďke po mori a on zaspal. Po čase sa strhol vietor a začali sa vzdúvať veľké vlny, až hrozilo, že sa loďka potopí. Vtedy prišli učeníci za Pánom a riekli: „Pane, ty si tu spíš a nedbáš o to, že hynieme“. A Pán vstal, pohrozil vetru i moru, takže okamžite nastala veľká tíšina.

Príbeh popisuje zázrak, ale my dnes môžeme poznať charakter tohto zázraku, ktorý nebol ničím iným, ako vedomou komunikáciou s inteligenciu, stojacou za spravovaním živlu vetra a mora. A táto inteligencia, stojaca v službách Stvoriteľa musela okamžite uposlúchnuť príkaz toho, kto sám priamo od Stvoriteľa na Zem prišiel.

Alebo ďalší príklad z Biblie, a síce prechod Izraelitov cez Červené more, keď prešli jeho stredom suchou nohou a ako je napísané: „voda stála ako múr po ich ľavej i po ich pravej strane“.

Ide tu opäť o krásnu ukážku toho, ako inteligencia, nachádzajúca sa za prírodným dianím ochraňovala národ, ktorý bol povolaný k priamej službe Stvoriteľovi.

Alebo ešte iný príklad z našej najaktuálnejšej súčasnosti. Je tomu pár rokov dozadu, kedy ázijské krajiny zasiahla vražedná vlna cunami, ktorá mala na svedomí tisíce ľudských životov. Ba šlo to dokonca až do desiatok tisícov.

Zaujímavé ale je, že všetky voľne žijúce zvieratá sa dokázali včas vzdialiť do bezpečia, takže sa im nič nestalo. A tak paradoxne, ten najmenší slimáčik sa bezpečne plazil pár centimetrov od miesta, kam až dosiahla vražedná prívalová vlna, ktorá mala na svedomí tisíce ľudských životov.

Prečo sa zvieratá zachránili, ale ľudia nie? Pretože zvieratá majú svoje spojenie s inteligenciu, stojacou za spravovaním prírodného diania a tá ich včas varovala a dala im presne vedieť, koľko stoviek metrov od pobrežia sa nachádza bezpečná zóna.

A táto inteligencia by samozrejme varovala aj ľudí, keby boli čo i len trochu otvorenejší. Ale žiaľ, ľudia sú predsa realisti! Ľudia predsa neveria v žiadne povesti, bájky a rozprávky! A preto títo racionálni ľudia dnešnej doby museli vlastnými životmi zaplatiť za svoju nevieru.

Alebo sa pozrime trebárs na liečivé rastliny, ktoré každodenne používame. Myslíte si, že ich liečivé účinky boli objavené iba náhodne?

Vôbec nie? Toto poznanie k nám prišlo prostredníctvom vnímavých jedincov, schopných komunikovať s inteligenciu, stojacu za spravovaním prírodného sveta, ktorá im prezradila, aké konkrétne rastliny majú liečivé účinky na ten, alebo onen ľudský neduh.

A ďalších, podobných príkladov by sa dalo samozrejme uviesť ešte oveľa viac.

Čo dodať na záver? Snáď iba to, čo kedysi riekol Kristus: „Ak by ste mali viery čo i len ako horčičné semienko a povedali by ste tejto hore: vstaň, zdvihni sa a vrhni sa do mora, veru hovorím vám, stane sa tak!“

Ak sa ale takéto a im podobné veci dnes na zemi nedejú, neznamená to, že by sa diať nemohli. Znamená to iba, že ľuďom chýba podobná viera. Ľudia totiž nemajú ani len za máčny máčik skutočnej a pevnej viery v Stvoriteľa, a už vôbec nie vieru v nejakú vedomú inteligenciu, stojacu za spravovaním prírody, ktorá je však práve tu na zemi schopná vo svete prírodného diania reálne naplňovať Vôľu Najvyššieho, v určitých zlomových momentoch rovnajúcu sa zázrakom.

A preto realistickí ľudia dneška majú iba svoje vlastné zázraky. Zázraky svojho rozumu, vedy a techniky, ktoré sú však žiaľ iba úbohou náhradou toho, čo by bol človek na Zemi schopný vykonať prostredníctvom svojej pravej a pevnej viery v Pána a za podpory, pomoci a spolupráce vedomej inteligencie, stojacej za spravovaním prírodného diania.

Kód: Vybrať všetko

http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.

othon
Príspevky: 94
Dátum registrácie: Štvrtok, 15. Mája 2014, 18:00

Re: Pojednanie o skutočnom účele ľudskej sexuality

Príspevok od používateľa othon »

Demaskovanie pokrytectva charity, prijímania migrantov a ekológie


Žijeme v dobe maximálneho rozkvetu pokrytectva a tento fakt nebude žiadnou novinkou pre nikoho, kto je len trochu vnímavý. A jedným z mnohých pokrytectiev je napríklad to, že ľudia, ktorí svojim bezohľadným jednaním spôsobujú iným zlo sa zároveň stavajú do úlohy humanistov a dobrodincov. Vždy ale riešia len dôsledky a nikdy sa nezamerajú na samotnú podstatu problému. To by totiž znamenalo nevyhnutnú zmenu správania sa ich samotných, čo doteraz nikto z týchto takzvaných dobrodincov neurobil.

Ale aby sme iba neteoretizovali, uveďme si zopár konkrétnych príkladov tohto špecifického druhu pokrytectva. Prvým z nich bude charita.

Charita je pomocou najbiednejším a najchudobnejším. Ale kde sa vzali títo najbiednejší a najchudobnejší? Nie všetci si to totiž zavinili sami!

Nemajú snáď biedu najchudobnejších na svedomí práve tí najbohatší? Tí kapitalisticky najdravejší a najbezohľadnejší?

Nie je vari celý súčasný spoločenský systém uspôsobený tak, aby sa v ňom bohatí stávali stále bohatšími a chudobní stále chudobnejšími? Aby bohatí a mocní boli v ich bezohľadnom a bezcharakternom hromadení ziskov zákonmi nepostihnuteľní?

Nie je vari už takmer nepísaným pravidlom, že čím viac niekto má, tým väčšia je pravdepodobnosť, že to nadobudol nepoctivo? Že sa za tým často skrýva podvod a mafiánske praktiky?

Takto sa žiaľ v dnešnej dobe nadobúda a zveľaďuje bohatstvo na jednej strane, ale zároveň vytvára bieda, núdza a chudoba na druhej strane.

Ale aj takýto bezohľadný človek má predsa len svedomie, ktoré sa v ňom aspoň z času na čas pohne. A aby ho uspokojil, vyčlení zo svojho nečestne nadobudnutého bohatstva nepatrnú omrvinku a túto, so všetko možnou mediálnou pompou ušľachtilo daruje tým najbiednejším. Tým najchudobnejším, z ktorých mnohých on sám vyprodukoval svojim vlastným, bezohľadne nečestným správaním, zatiaľ čo tisíce ostatných chudobných a biednych aj tak ostávajú bez akejkoľvek pomoci.

Toto sú dobrodinci našej doby! Toto sú humanisti a osobnosti plné ľudskosti, pomáhajúce tým najbiednejším, ktoré môžeme vidieť na televíznych obrazovkách! Toto sú ľudské kreatúry, ktoré dokázali pošpiniť ešte aj taký ušľachtilý počin, ako je charita.

Alebo ďalší príklad. Príklad nanajvýš aktuálny. Je ním pomoc utečencom. V súčasnom ponímaní je to opäť len riešenie dôsledkov, bez snahy riešiť skutočné príčiny. Ono veľké pokrytectvo spočíva v tom, že Európa sa na jednej strane štylizuje do symbolu humanizmu a prijíma tisíce utečencov.

Ale na druhej strane táto istá Európa spolu s USA, v mene vlastných mocenských a geopolitických záujmov neváha destabilizovať, vojensky zasahovať, či inými spôsobmi bezohľadne rozvracať krajiny, ako je Líbya, Sýria, Ukrajina a mnohé iné.

A z týchto, alebo cez tieto západom rozvrátené krajiny potom prúdia do Európy tisíce migrantov, ktorých prijímanie je považované za prejav humanizmu.

Obrovské pokrytectvo tohto humanizmu je teda v tom, že ak by Európa a USA skutočne uplatňovali humanistický a rovnoprávny vzťah ku všetkým národom sveta, ak by ich nechali ísť svojou vlastnou cestou a násilím sa im nesnažili vnútiť absolútne cudzí systém západnej demokracie, ak by vo vzťahu k prírodnému bohatstvu iných krajín nepresadzovali svoje bezohľadné geopolitické a mocenské zámery, k nijakému problému s utečencami by nikdy nedošlo.

Takýto je teda v skutočnosti takzvaný humanizmus západu. Jeho pravá tvár je tvárou chamtivej, vypočítavej, agresívnej a zištnej, mocensko geopolitickej bezohľadnosti. A túto svoju pravú, ohyzdnú tvár sa snaží pokrytecky maskovať takzvaným humanistickým prijímaním utečencov, čím iba čiastočne kompenzuje svoje zlé svedomie. Milióny, západnou agresiou zbedačených ľudí nakoniec aj tak zostávajú doma a trápia sa bez pomoci. A to sú tí najchudobnejší! Tí najviac potrební pomoci!

A poďme ďalej a demaskujme ďalšie pokrytectvo. A síce pokrytectvo ekológie!

Možno si poviete: čo je na ekológii zlé? Na ekológii ako takej nič, ale v skutočnosti ide opäť iba o riešenie najvypuklejších dôsledkov a nie skutočných a hlbokých príčin.

V 60. rokoch 20. storočia využívalo ľudstvo 75 percent všetkých prírodných a energetických zdrojov našej planéty. V súčasnosti ich však využívame už 170 percent, čo znamená, že tých 70 percent naviac sú percentá, vyjadrujúce drancovanie našej planéty nad jej možnosti. Nad možnosti jej obnoviteľných zdrojov.

Tieto navyše odčerpané zdroje teda nedokáže príroda už nikdy sama obnoviť, čo musí mať skôr alebo neskôr za následok enviromentálne zrútenie ekosystémov.

No a ako už inak, vedúce postavenie v tomto samovražednom trende drancovania zaujímajú USA a západná Európa. Ich blahobyt totiž vytvára taký tlak na prírodné zdroje, aký je z dlhodobého hľadiska enviromentálne neudržateľný. A ešte navyše, všetci ostatní sa tento životný štýl snažia napodobňovať a čo najskôr dosiahnuť.

Pokrytectvo západného sveta teda spočíva v tom, že kvôli čoraz väčším ziskom a zvyšovaniu svojej životnej úrovne neváha drancovať prírodu až na samotný pokraj jej možností, alebo až dokonca nad jej možnosti, no a potom, na upokojenie svojho zlého svedomia vyčlení nepatrný zlomok z týchto prírode ulúpených zdrojov na jej ochranu. A za takéto pokrytectvo sú západné krajiny ešte mediálne oslavované, ako vzor ekologického cítenia.

Keby ale západ bezohľadne nedrancoval všetky prírodné zdroje a dokázal by žiť oveľa skromnejšie, na úrovni pre prírodu enviromentálne znesiteľnej, neboli by v podstate ani potrebné žiadne veľké ekologické aktivity.

Ale žiaľ, hromadenie ziskov za akúkoľvek cenu a sebecké, blahobytné užívanie si patria k samotnej podstate kapitalizmu, ktorý týmto spôsobom ženie svet prírody i celú našu planétu k ekologickému kolapsu, pretože uskromniť sa vo svojich potrebách je pre bohatý západný svet čosi nepredstaviteľné a nereálne. Uskromňovať sa majú iba iní, ale v žiadnom prípade nie oni!

Ak sa teda pozrieme súhrnne na problematiku charity, migrantov a ekológie, všetko toto sú v skutočnosti iba vonkajšie, v zásade vlastnú podstatu neriešiace náplaste, ktoré maskujú bezohľadnú a neukojiteľnú chamtivosť.

Lebo charita je len chabou náplasťou na bezohľadné kapitalistické parazitovanie na jednotlivcoch, alebo celých národoch. Parazitovanie, ktoré programovo produkuje ľudí odkázaných na charitu.

Prijímanie migrantov je len náplasťou na bezohľadne agresívnu rozpínavosť západného sveta, ktorá kvôli svojim geopolitickým a mocenským zámerom neváha ničiť a rozvracať iné krajiny.

No a ekológia je zase iba náplasťou na bezohľadné drancovanie prírodných zdrojov planéty Zem, príliš vysoko nastavenou životnou úrovňou najmä západného sveta, ktorej sa však západ nehodlá v žiadnom prípade zriecť.

Ak by teda neexistovala všadeprítomná, bezbrehá a bezohľadná túžba po peniazoch, moci a užívaní si, prekračujúca všetky hranice únosnosti, nebolo by vôbec treba takmer žiadnej charity, žiadneho prijímania migrantov, ani žiadnej ekológie.

Všetko toto však má svoje najhlbšie príčiny. A práve po nich treba pátrať!

Čo je teda najhlbšou príčinou bezbrehej a bezohľadnej túžby po peniazoch, po moci a po užívaní si, idúcou za svojim cieľom aj cez mŕtvoly?

Tou príčinou je nevedomosť! Ľudia totiž zabudli kým sú a na čo tu sú! Že sú v skutočnosti bytosťami svetla a ducha, a preto im pravé šťastie a vnútorné naplnenie môže priniesť len naplňovanie hodnôt svetla a ducha.

V hmotnosti sveta sme zabudli na svoju pravú, svetlú podstatu. A vo svojej nevedomosti sme sa začali mylne domnievať, že šťastia a vnútorného naplnenia môžeme dosiahnuť len prostredníctvom hmoty. Len prostredníctvom naplňovania svojich hmotných túžob, potrieb, žiadostí a pôžitkov.

A tak sme v nevedomosti o skutočnej podstate nášho bytia začali roztáčať kolotoč hromadenia vecí a kolotoč oddávania sa najrozličnejším materiálnym pôžitkom.

To nám však nedokáže darovať skutočné, hlboké šťastie a vnútorný mier, pretože sa vo svojom fatálnom materialistickom omyle snažíme iba čisto materiálnym spôsobom nasýtiť základné potreby svojho ducha.

Ale nijakými pôžitkami hmoty nie je možné nasýtiť hlad iskričky svetla v nás. Tú totiž môžeme sýtiť jedine našim odriekaním sa necností a zušľachťovaním sa v cnostiach. Jedine tým rastie svetlo v nás a rozhára sa v čoraz väčší plameň. V pochodeň svetla, ktorú to neodolateľne vnútorne priťahuje k ríši Svetla. Z nej sme kedysi vyšli a do nej sa môžeme navrátiť jedine vtedy, ak sa staneme plnohodnotnými bytosťami svetla, zdokonalenými vo všetkých ušľachtilých cnostiach. Jedine toto prináša človeku šťastie a dáva plnosť jeho bytiu!

Honba ľudí za čoraz väčším bohatstvom a blahobytom nie je teda v skutočnosti ničím iným, ako svedectvom ich hlbokej nevedomosti o podstate seba samých. Je svedectvom ich nesmiernej vnútornej chudoby. Chudoby ich ducha, ktorý v nich trpí nedostatkom a hladuje, pretože ho nie je možné nasýtiť ničím, čo je hmotné. Pretože ho je možné nasýtiť ba tým, čo je duchovné. Čo je duchovne hodnotné! Iba hodnotami Ducha! A tými je spravodlivosť, čestnosť, dobro, ľudskosť, ohľaduplnosť a skromnosť, ktoré v sebe rozvíjame, ktorými sa vo svojom živote riadime a ktorými sú predchnuté všetky naše slová, činy a myšlienky.

Ak teda dávame telu, čo mu patrí, dávajme aj duchu, čo mu patrí! Jedine potom budeme šťastní! Jedine potom bude v našom bytí viacej svetla a mieru. Jedine potom budeme rozhojňovať iskru svetla v sebe a tým naplňovať zmysel nášho bytia.

Ak ale podľahneme ilúzii, že hmota je všetkým, ak budeme chcieť napĺňať potreby nášho ducha hmotnými náhradami, šťastní nikdy nebudme! A kvôli tomuto svojmu omylu sa napokon staneme ničiteľmi. Egoisticky bezohľadnými ničiteľmi ľudí, národov i celej planéty Zem.

A nakoniec, vo svojej neschopnosti dosiahnuť skutočného šťastia a naplnenia zanevrieme i na Stvoriteľa. Toho však už zničiť môcť nebudeme, pretože Ten, za všetko naše bezohľadné ničenie napokon zničí nás. Rozomelie nás na prach, ako nepotrebné stavebné kamene, ktoré svojimi prázdnymi životmi samé dokázali, že sa nehodia do jeho mierumilovnej výstavby.

Zo všetkých síl preto využime zostávajúci drahocenný čas na to, aby sme sa užitočnými a potrebnými stavebnými kameňmi stali. Nežime už v materialistickom blude, z ktorého omylu sa napokon predsa len raz prebudíme, ale to už môže byť neskoro. Neskoro pre nás osobne, i pre celý náš svet!

Kód: Vybrať všetko

http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.

othon
Príspevky: 94
Dátum registrácie: Štvrtok, 15. Mája 2014, 18:00

Re: Pojednanie o skutočnom účele ľudskej sexuality

Príspevok od používateľa othon »

Kde sa vzal duch človeka? Poznajme sami seba, svoj pôvod a svoju cestu!


Duch človeka je iskra nesmrteľnosti, ktorá sa skrýva v každom z nás. Ale pozor! Táto iskra je iba potenciálom nesmrteľnosti! Iba možnosťou jej rozvinutia, čo znamená, že ak v sebe tento potenciál plne neaktivujeme a nezrealizujeme, zahrabeme to najdrahocennejšie, čo máme. Premrháme totiž svoju šancu na dosiahnutie nesmrteľnosti ducha tým, že svoj život premárnime honbou za vecami druhoradými a podružnými. Za vecami hmotnými.

Odkiaľ sa ale vzal v človeku tento poklad? Odkiaľ pochádza oná drahocenná perla duchovného potenciálu nesmrteľnosti, ktorá sa skrýva v každom z nás, i keď nie každý z nás ju v sebe plne rozvinie?

Ľudský duch! Už tento pojem samotný nám napovedá, že jeho pôvod je v ríši Ducha. Čiže v duchovnej ríši, ktorá je totožná s kráľovstvom nebeským, alebo s rajom.

Pozrime sa na celú vec najskôr zdola, od pozemského človeka smerom nahor. Ak žijeme na zemi vo fyzickom tele, disponujeme v sebe tromi zložkami. Telom, dušou a duchom.

V kresťanstve je zaužívaný pojem takzvaného očistca, to jest určitej úrovne bytia, v ktorej naša duša, smrťou zbavená fyzického tela trávi kratší, ale spravidla dlhší čas za účelom potrebného očistenia a zdokonalenia do takej miery, aby sme boli napokon schopní vstúpiť do ríše ducha. Očistec je teda akýmsi prechodným miestom, alebo akousi medzi úrovňou medzi hmotnosťou a ríšou ducha. Do očistca teda vstupuje človek vo svojej čisto duševnej podobe po odložení fyzického tela. Je tomu tak preto, lebo po fyzickej smrti je málokto duchovne natoľko rozvinutý, aby mohol ísť priamo do ríše ducha, čiže do raja.

Takáto je cesta ľudskej bytosti smerom zdola nahor. A teraz sa pozrieme na jej cestu zhora smerom nadol, aby sme pochopili, odkiaľ sa vzal náš duch.

Duch každého z ľudí žil vo večnej duchovnej ríši v akomsi nevedomom stave. V stave nevedomého duchovného zárodku, alebo nevedomej duchovnej iskry, ktorá prejavila túžbu po plnom seba uvedomení. Týmto prvotným popudom večnej iskry nášho ducha, touto prvotnou túžbou po seba uvedomelom bytí začína duchovná púť každého z nás.

Na základe toho teda malá iskrička svetla, iskrička ducha vytryskáva z večnej ríše Ducha smerom dolu do hmotnosti. Rodí sa do hmotnosti, aby v nej rástla a silnela, prostredníctvom rozvíjania vysokých a vznešených hodnôt Ducha. Hodnôt spravodlivosti, cti, dobra, nezištnosti, ohľaduplnosti a mnohých iných. Tým sa z malej, svetlej iskričky stáva čoraz jasnejší plameň dozrievajúcej duchovnej osobnosti, ktorá sa má rozvinúť až do takej miery svetlosti a duchovnej zrelosti, aby mohla nakoniec vstúpiť do raja a žiť tam, ako vedomá osobnosť.

Toto je účelom zrodenia duchovného zárodku do hmotnosti. Toto je skutočným zmyslom bytia každého z nás. Máme sa, podobní bájnemu vtákovi fénixovi, ako žiariví duchovia vzniesť z hmoty do kráľovstva nebeského.

Ale vráťme sa k zostupu duchovného zárodku z duchovnej ríše do hmotnosti. Pri jeho zostupe to nie je hneď hmotnosť najhrubšia, ale najskôr tá jemnejšia, ktorú je preto možné nazvať jemnohmotnosťou. Svojim vstupom do jemnejšej hmotnosti si duchovný zárodok oblečie ako šaty jemnohmotný obal. A tento obal sa nazýva duša. No a potom, v ďalšom slede sa onen duchovno duševný človek zrodí na zemi vo fyzickom tele.

Žiaľ hmotnosť, čiže tá hrubá v jej fyzickej rovine, alebo tá jemná v jej duševnej rovine, so všetkým čo ponúka, sa stáva ľudským bytostiam pascou, v ktorej zabúdajú na to, kým sú, odkiaľ prišli a prečo prišli. Zabúdajú na to, že sú duchovné iskry a že jediným zmyslom ich bytia je plné rozvinutie vlastného svetelného duchovného potenciálu.

Ľudia sa teda stávajú iba ľuďmi duševno telesnými, ktorí berú ohľad iba na tieto dve zložky svojej osobnosti. Iba tie rozvíjajú a ich potreby napĺňajú.

V telesnej oblasti to zahŕňa obrovské množstvo uspokojovania hmotných potrieb a hmotných pôžitkov. V duševnej oblasti to zahŕňa uspokojovanie potrieb duševných, ako je trebárs hudba, literatúra, dramatické umenie, výtvarné umenie a podobne.

Skutočným zmyslom celého nášho bytia je však jedine náš rozvoj duchovný. Ten musí byť preto vždy na prvom mieste!

Ak si ale prestaneme byť tohto vedomí, ak zabudneme na svoj cieľ, ktorým je opätovný návrat do ríše ducha, stávame sa ľuďmi mŕtvymi. Žijeme síce na úrovni tela i na úrovni duše, ale duchovne sme mŕtvi, pretože nás zaujímajú iba veci hmotné. Veci hmotné z hľadiska dobra nášho fyzického tela, alebo veci jemno hmotné z hľadiska dobra našej duše.

Keď ale človek nehľadí na záujmy svojho ducha, keď sa nezdokonaľuje v cnostiach a nezbavuje necností, keď neustále nevzhliada k Svetlu a k jeho Zdroju, ktorým je večný Boh, keď sa nesnaží poznávať Vôľu tohto Jediného a neusiluje sa podľa nej žiť, keď žije len životom tela a duše, podľa svojich vlastných predstáv a podľa svojej vlastnej vôle, keď žije iba vo svete hmoty hrubej a hmoty jemnejšej a jedine v týchto hraniciach sa pohybuje všetko jeho myslenie, všetky jeho túžby a všetky jeho ciele, keď ilúziu života v hmote považuje za skutočnú realitu a naopak, skutočnú realitu večného bytia v ríši ducha za ilúziu, musí to mať preňho katastrofálne následky.

Hmota totiž, či už tá hrubá, alebo aj tá jemnejšia, ako všetko čo je hmotné, podlieha kolobehu vzniku a zániku. Tak je to s každým telom, tak je to s našou planétou a tak je to aj s celým našim okolitým hmotným vesmírom. A to i z jeho jemnohmotnou časťou.

A tie katastrofálne následky spočívajú v tom, že ak včas nestihneme rozviazať všetky svoje väzby s hmotou, ak včas nestihneme duchovne dozrieť a vstúpiť do ríše ducha, budeme musieť byť podrobení zániku všetkého hmotného, s ktorým zostávame zviazaní. Následný nevyhnutný zánik osobnosti každého človeka, zviazaného s hmotnosťou je totožný s večným zatratením.

Človek je teda určitou iskričkou svetla a táto iskrička v ňom je tým najväčším pokladom, aký má. Je ale jeho povinnosťou rozžiariť ju. Rozjasniť ju v žiarivé svetlo čistoty a ušľachtilosti cnostnej bytosti ducha, ktorá sa tak môže vrátiť nazad do ríše Svetla.

Človeče, buď si teda toho stále vedomý! Jednaj podľa toho v každej chvíli a budeš žiť!

Ak však zabudneš, kým si, zahynieš! Zahynieš v hrôzach rozkladu hmoty, ktorú si považoval za to jediné a preto s ňou zostaneš až do samého konca pevne zviazaný! Túto pevnú väzbu, ktorá ťa bude ťahať k definitívnej záhube môžeš však preťať jedine vtedy, ak poznáš kým si a zo všetkých síl sa vynasnažíš dostať tam, odkiaľ si prišiel. Dávaj si však dobrý pozor človeče, aby si to nakoniec stihol!

Kód: Vybrať všetko

http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.

othon
Príspevky: 94
Dátum registrácie: Štvrtok, 15. Mája 2014, 18:00

Re: Pojednanie o skutočnom účele ľudskej sexuality

Príspevok od používateľa othon »

Česko slovenský mravnostný konflikt

Správa z tlače: Mesto Piešťany siahlo po cenzúre umenia a spôsobilo škandál medzinárodných rozmerov. Primátor mesta Miloš Tamajka a nová riaditeľka galérie Fontána Marta Jurčová dali z hlavnej siene zvesiť obrazy legendárneho českého maliara Jiřího Načeradského a presunuli ich do bočného vestibulu. Prekážalo im zobrazenie nahých ľudských tiel.

Majiteľ zbierky, rešpektovaný zberateľ umenia a publicista Ivan Melicherčík považuje tento prístup za barbarský voči umeniu i voči uznávanému českému výtvarníkovi. Niečo také vraj ešte nezažil.

Nová riaditeľka galérie Fontána Marta Jurčová je ale toho názoru, že takéto obrazy nepatria do sobášnej siene. Galéria je totiž zároveň aj sobášnou miestnosťou.

Keď ako nová riaditeľka zbadala už nainštalované obrazy, nepáčilo sa jej to. Išla preto za primátorom a ten dal príkaz stiahnuť obrazy zo sobášnej siene a dať ich do foyer.

Odborníci na umenie krútia nad malosťou Piešťan hlavou. Galerista Peter Mach, spravujúci dielo Jiřího Načeradského je cenzúrou v Piešťanoch šokovaný. Hovorí, že obrazy a kresby Jiřího Načeradského vystavovali významné múzeá v New Yorku, vo Washingtone, v Paríži, v Londýne, vo Viedni i v Berlíne, kde sa všade stretli s uznalým prijatím a nie s cenzúrou a zvesením obrazov.

V slovách Martina Kellenbergera, známeho slovenského výtvarníka je však už cítiť aj trochu iný pohľad, keď hovorí: „Je to výstava pre dospelých. Niektoré obrazy na nej sú odvážne a niektoré môžu vyvolať úsmev, u niekoho azda aj pohoršenie. Výstavu by som však určite nezvesil iba preto, že sú tam veci, na ktoré je treba vo vzťahu k deťom dozrieť“

Toľko teda z dennej tlače. My sa však teraz skúsme pozrieť na celú problematiku trochu hlbšie a ukázať si, kde sa asi nachádza pravda v konflikte dvoch strán, s ktorých jedna argumentuje umením, odbornosťou a svetovým renomé, zatiaľ čo druhá argumentuje morálkou a mravnosťou.

Podstata problému spočíva v odpovedi na základnú, filozoficko duchovnú otázku, či je prípustné, aby v ľudskej spoločnosti existovali hodnoty a priority, ktoré by bolo možné za určitých okolností postaviť nad mravnosť a morálku?

Je to zásadná otázka, s ktorou sa musí každý vysporiadať predovšetkým vo vzťahu k sebe samému. Čiže vo vzťahu k tomu, ako sa on sám bude pozerať na svet a ako v ňom bude jednať. Či bude mravnosť a morálku považovať za to najvyššie a podriadi tomu všetko ostatné, alebo naopak, či bude schopný kritérium mravnosti a morálky odsunúť v určitých momentoch bokom a nadradiť nad to iné hodnoty.

Ak sa pozrieme na daný problém z duchovného hľadiska, čiže z hľadiska existencie Stvoriteľa, je odpoveď jednoznačná a absolútne jasná. Vždy a v každej situácii, dokonca i vtedy, ak by nás to malo stáť život sme ako ľudské duchovné bytosti povinní zohľadňovať na prvom mieste predovšetkým kritéria mravnosti a morálky. Kritéria mravnosti a morálky, ktoré v skutočnosti, vo svojej najelementárnejšej podstate robia z človeka človeka. Jedine oni sú totiž hlavným kritériom našej ľudskosti. Bez nich by sme žili ako zvieratá.

Keby sme teda vždy a v každej situácii jednali v súlade s nimi, naša Zem a život na nej by sa musel nevyhnutne zmeniť v rajskú záhradu. Bol by to život, naplnený spravodlivosťou, dobrom, čestnosťou a ušľachtilosťou, ktoré sú zákonitým ovocím stromu mravnosti. Lebo dobrý strom musí nevyhnutne prinášať iba dobré ovocie.

Pozrime sa však na reálny, každodenný život okolo seba a nájdeme v ňom naopak obrovské množstvo skazeného ovocia zla, nečestnosti, nespravodlivosti, bezohľadnosti, neľudskosti, a tak ďalej, a tak ďalej. To ale znamená, že strom, na ktorom rastie takéto skazené ovocie musí byť zlý!

A tento zlý strom je stromom nemorálnosti a nemravnosti! Stromom ilúzie zhubného presvedčenia, že je možné stavať určité hodnoty vyššie, než je mravnosť a morálka. Nech už je to trebárs takzvané výtvarné umenie, nech už je to divadlo, alebo film. Nech už je to podnikanie, nech sú to štátne, alebo politické záujmy, či čokoľvek iného.

Ak totiž v ktorejkoľvek z týchto oblastí začneme odsúvať mravnosť a morálku bokom a na prvé miesto klásť niečo iného, je to cesta do pekiel. Je to cesta do záhuby, ktorou sa vydal náš svet tak, ako nám to naznačuje vyššie spomínaný, kultúrno mravný konflikt v meste Piešťany.

Ukazuje nám totiž, že odborná verejnosť, renomovaní kritici a publikum v New Yorku, vo Washingtone, v Paríži, v Londýne, vo Viedni, či v Berlíne stavajú hodnoty takzvaného moderného umenia oveľa vyššie, ako hodnoty elementárnej mravnosti a morálky. Ako hodnoty mravnosti a morálky, na ktorých spochybňovanie okamžite reaguje svedomie každého súdneho človeka.

Ale žiaľ, náš svet už stratil akúkoľvek súdnosť! Mnohí vzdelaní, vplyvní a mocní si už dávno zvykli stavať svoje vlastné hodnoty a svoje vlastné priority nad mravnosť a morálku. A práve preto to dnes vyzerá tak, ako to vyzerá. Práve preto sa náš svet stal brlohom bezohľadnosti, nečestnosti, nespravodlivosti, skazenosti, zvrhlosti a neľudskosti.

Mnohí mocní, vzdelaní a vplyvní tohto sveta, ale aj mnohí obyčajní ľudia, ktorí zdieľajú ich názory, alebo ich len slepo prijímajú, všetci títo sa s iróniou a posmechom pozerajú na naivných hlupáčikov, ktorí vo svojej zaostalosti ešte kladú mravnosť a morálku na najvyššie miesto. Zásadná otázka ale znie, kto je tu v skutočnosti hlupákom a kto zaostalým?

Ak totiž budeme tvrdo úprimnými a povieme si naozaj pravdu, obrazy, ktoré otriasajú mravnosťou v človeku a atakujú ju, nie len že majú byť zvesené, ale nemali byť nikdy ani namaľované!

Filmy, ktoré otriasajú mravnosťou v človeku a atakujú ju, nie len že nemajú byť premietané, ale nemali byť nikdy ani natočené!

Knihy, ktoré otriasajú mravnosťou v človeku a atakujú ju, nielenže nemajú byť čítané, ale nemali byť nikdy ani napísané!

Ale poďme ďalej!

Podnikateľské zámery, ktoré odporujú mravnosti a morálke, nemajú byť nikdy plánované, ani uskutočňované! A tak je to i so všetkými štátnickými, či politickými rozhodnutiami. Tak je to so všetkými činmi kohokoľvek z ľudí, ktoré ak odporujú mravnosti a morálke, nemali byť nikdy vykonané. Ba dokonca, tak je to aj s našimi myšlienkami, pretože tými, ktoré protirečia mravnosti a morálke, sme sa nikdy vo svojom vnútri nemali a nemáme vôbec zapodievať!

Ak by totiž vo výtvarnom umení, vo filmoch, v literatúre, v divadle, v politických rozhodnutiach, v podnikaní, pri každom jednotlivom čine každého z nás, ba dokonca pri každej našej jednotlivej myšlienke bolo ako najrozhodujúcejšie práve mravné a morálne hľadisko, náš svet by bol rozhodne oveľa krajším, lepším a ušľachtilejším miestom.

V súčasnosti je ale žiaľ takým, akým je práve preto, lebo je dokonalým obrazom a dokonalými odzrkadlením nesprávneho postoja väčšiny ľudí k hodnotám mravnosti a morálky.

Ak by ale ľudia zmenili svoj postoj, zmenili by celý svet! Ak by totiž začali stavať mravnosť a morálku vždy na prvé miesto, veci by sa okamžite začali meniť k lepšiemu! Jedine v tomto je skrytá lepšia budúcnosť! Jedine týmto spôsobom sa náš svet môže stať naozaj lepším!

Konajme tak, aj keď to v súčasnosti vzbudí posmech všetkých tých, ktorí nás budú považovať za zaostalých a nemoderných. Všetci títo moderní a pokrokoví totiž vo svojej slepote netušia a nevnímajú, že svojim spochybňovaním bezvýhradnej nadradenosti morálky a mravnosti sa stávajú služobníkmi temnoty, smerujúcimi náš svet do záhuby. Do záhuby, spôsobenej uctievaním zhubného princípu prípustnej nemorálnosti, ktorá z neho, v ďalšom nevyhnutnom reťazení urobí peklo.

My sa však staňme služobníkmi svetla, ktorí náš svet budú naopak smerovať k lepšej budúcnosti tým, že vo svojom vnútri, i vo svojom reálnom živote postavia práve mravnosť a morálku vždy a v každej situácii na prvé miesto.

Kód: Vybrať všetko

http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.

othon
Príspevky: 94
Dátum registrácie: Štvrtok, 15. Mája 2014, 18:00

Re: Pojednanie o skutočnom účele ľudskej sexuality

Príspevok od používateľa othon »

Naliehavá výzva protestným zhromaždeniam na námestiach! Poznajte, ako je vami manipulované!

Neuveriteľne priepastné sú hlbiny zla a normálnemu, slušnému človeku je nepochopiteľné, čoho všetkého sú schopní ľudia, slúžiaci tomuto princípu. Akej sú schopní ľsti, zákernosti, pretvárky, podvodu a klamstva. Takéto niečo sa doslova vymyká pochopeniu dobrosrdečných, slušných ľudí, ktorým sú podobné veci bytostne cudzie. Avšak práve preto sú v súčasnosti služobníkmi tohto deštruktívneho princípu slušní ľudia nedôstojne manipulovaní!

Väčšina z nich prichádza na námestia vyjadriť svoje ľudské a občianske rozhorčenie nad vraždou novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Zároveň prichádzajú vyjadriť svoju nevôľu voči súčasnej vláde, ktorá už dlhšiu dobu zlyháva v základných mravných princípoch.

A majú pravdu! Majú pravdu v tom, že vláda je prehnitá, pretože dlhodobo kryje nekalú činnosť viacerých svojich členov, ako i mnohých vláde blízkych osôb. Vláde Róberta Fica sa tiež dostáva aj z hľadiska vyšších zákonitostí presne toho, čo si vo svojej arogancii moci, nerešpektujúcej základné mravné princípy zaslúži. Lebo ako sa vraví, Božie mlyny melú pomaly, ale isto!

Preto slušní ľudia na námestiach celkom oprávnene požadujú novú kvalitu a čisté ruky. A práve v tejto zmene nekvality za novú kvalitu vidia oprávnenie a hlavný účel všetkých demonštrácií, ktoré v súčasnosti prebiehajú na Slovensku.

Toto všetko je však iba časťou celkovej pravdy! Je to iba lícová strana mince! Ale ako vieme, každá minca má aj svoj rub! Avšak práve tento rub, túto odvrátenou tvár súčasného diania nie je väčšina slušných ľudí schopná vnímať, pretože sa vo svojej zvrátenosti jednoducho vymyká hraniciam chápania priemerného, pozitívne uvažujúceho človeka.

Oným tragickým a desivým rubom súčasného diania je skutočnosť, že sily, bažiace po moci a dokonale znalé naivity dobrosrdečných ľudí, premyslene a rafinovane manipulujú ich legitímnym rozhorčením zo spoločenskej a politickej situácie, aby dosiahli svoje vlastné ciele. Vedome teda manipulujú s ich legitímnym odporom voči prehnitej vláde a tiež i s ich oprávneným rozhorčením nad vraždou dvoch mladých ľudí. Ľudia boli vyburcovaní, aby vyšli do ulíc, zvrhli vládu a vyvolali rozvrat spoločnosti. A v tomto rozvrate sa má vyprofilovať nová štátna moc, ktorá bude oveľa viacej naklonená prozápadným, a voči Slovensku deštruktívnym snahám.

Súčasné demonštrácie, na ktorých prejavujú slušní ľudia svoje oprávnené rozhorčenie sa teda v skutočnosti dejú v réžii transatlantických štruktúr a ich domácich prisluhovačov, ktorí sa túžia dostať k moci a okradnúť národ o všetko, čo mu ešte zostalo. O pitnú vodu, o pôdu, alebo o podniky vo vlastníctve štátu. Ide tu teda v skutočnosti len o boj o moc a o geopolitický vplyv, pričom k dosiahnutiu tohto účelu dokonale poslúžilo premyslené zneužitie oprávneného rozhorčenia slušných ľudí z vraždy novinára a z prehnitej vlády. A slušní ľudia vo svojej naivnej dobrosrdečnosti nespoznávajú, ako sa týmto spôsobom stali iba nástrojom v cudzích rukách, určeným na dosiahnutie vytýčených cieľov. Ďalej bude nasledovať už len dianie v duchu slov: po použití odhodiť!

Ide o osvedčený a už mnohokrát v rôznych častiach sveta úspešne aplikovaný postup. Či už v Líbyi, v Sýrii, alebo na Ukrajine. No a konečným cieľom toho osvedčeného, manipulatívneho zneužívania oprávnenej nespokojnosti slušných ľudí, v réžii transatlantických deštruktívnych síl nebolo doposiaľ nič iného, ako deštrukcia. Deštrukcia spoločnosti a národa, z ktorej vždy nakoniec profitujú iba tieto zákerné skryté sily a ich poslušní domáci lokaji. Ale nikdy nie národ, protestujúci za zlepšenie domácich pomerov.

Mnohí zo slušných ľudí, ktorí sú dnes na Slovensku vo svojom oprávnenom rozhorčení zo súčasnej vlády takto manipulovaní sú veriaci. A títo veriaci, ale aj všetci ostatní by mali vedieť, že Kristus, dokonale poznajúci zákernú záludnosť zla, nás pred ňou varoval slovami: Dávajte si dobrý pozor na všetkých, ktorí k vám budú prichádzať ako baránkovia, ale vo vnútri to budú draví vlci!

A presne takýmito vlkmi sú súčasní opoziční, mimovládni a západní baránkovia, nabádajúci slovenský národ k zvrhnutiu vlády. Sú to vlci, ktorí slušných ľudí oklamali svojim rúchom baránka a prostredníctvom ich oprávnených protestov sa snažia dosiahnuť svoje dravčie ciele. Štvú národ proti súčasnej vláde mafiánov a zlodejov, aby po jej násilnom zvrhnutí zostavili svoju vlastnú vládu ešte horších zlodejov, mafiánov a úžerníkov. A navyše zapredancov a slepých poskokov západu.

Milí slušní ľudia, protestujúci na námestiach! Vaša oprávnená nespokojnosť sa stala len obyčajným nástrojom v rukách transatlantických štruktúr, ktorých lokaji, to jest väčšina opozičných poslancov, mimovládne organizácie, mainstreamové médiá, herci, spisovatelia a iní pseudo intelektuáli sa snažia o prevzatie moci. O nič iného tu nejde! Nejde vôbec o vaše dobro, ani o dobro slovenského národa! Ide len o nastolenie takej vlády, ktorá by bola oveľa ústretovejšia zámerom transatlantických síl na dosiahnutie úplného zotročenia a rozkradnutia Slovenska, než bola súčasná vláda Róberta Fica.

Kedysi dávno žil národ Inkov. Inkovia sami seba nazývali deťmi Slnka. A hoci išlo o národ maximálne dobrosrdečný, bieli dobyvatelia mu privodili strašný koniec. Tento národ bol totiž tak dobrosrdečne naivný, že nedokázal čeliť ľsti, prehnanosti a zákernosti bieleho človeka, s jeho túžbou po zlate a moci. Boli totiž jednoducho ako baránkovia, neschopní čeliť vlkom.

Poučenie, ktoré by si z toho mohli zobrať všetci súčasní slovenskí slušní ľudia je nasledovné: človek môže byť sám osebe dobrý, slušný, čestný a mravný, ale pretože žije vo svete zla, ľstivosti a bezohľadnosti, musí byť zároveň nevyhnutne ostražitý! Má žiť ideálu dobra, ale musí si byť vedomý aj úkladov, úskokov a zákernosti zla! Musí sa mať pred ním na pozore, pretože inak, vo svojej dobrosrdečnej naivite utrpí nevyhnutne škodu. Svojim nedostatkom ostražitosti a bdelosti totiž umožňuje zlovoľným, aby ho oklamali, aby ním manipulovali a jeho dobrosrdečnosti zneužili k dosiahnutiu svojich vlastných, zištných, mocenských a bezohľadných cieľov, zameraných v konečnom dôsledku práve proti týmto dobrákom.

A mimochodom, ak hovoríme o osude indiánov, najmä tých severoamerických vo vzťahu k bielym dobyvateľom, je v tom niečo viac ako symbolické. Medzi belochmi a indiánmi bolo uzatvorených veľa vzájomných zmlúv, z ktorých belosi porušili viac, ako deväťdesiat percent, čo je historicky dokázané. Indiáni totiž zmluvám naivne dôverovali, zatiaľ čo pre belochov to boli takmer vždy len akty ľstivosti, prostredníctvom ktorých postupne pripravovali naivných indiánov o ďalšie a ďalšie územia. Až ich nakoniec zákerne zbavili akýchkoľvek práv na svoju vlastnú zem a zvreli do rezervácií.

A tento princíp falošnej ľstivosti, prostredníctvom ktorého služobníci princípu zla dosahujú svojich vlastných zištných cieľov sa stal v posledných desaťročiach integrálnou súčasťou americkej zahraničnej politiky. Ide o princíp, ktorý je už samozrejme moderným spôsobom sofistikovaný, ale vo svojom základnom ryse je to stále rovnaké. Takýmto spôsobom to bolo efektívne uplatnené voči mnohým národom sveta, ktoré boli nakoniec olúpené o všetko ekonomické a prírodné bohatstvo a stali sa cudzincami na svojom vlastnom území.

Tento osvedčený princíp ľsti, kedy jedna strana naivne prvoplánovo verí, že veci sa dejú v mene dobra a spravodlivosti, zatiaľ čo druhá strana od samého začiatku zneužíva túto dobrosrdečnú naivitu na dosiahnutie svojich vlastných, nekalých cieľov, tento osvedčený princíp manipulatívnej ľstivosti sa v súčasnosti odvíja pred našimi očami v priamom prenose na slovenských námestiach.

A nakoniec ešte jedna dôležitá vec. Skutočný vzostup národa sa nikdy nerodí z pokriku davov! Skutočný vzostup národa sa odvíja jedine od vnútorného, duchovného, morálneho a mravného vzostupu každého jednotlivca, tvoriaceho základnú bunku národa.

Lebo jedine národ, usilujúci o dobro, spravodlivosť, ľudskosť a ušľachtilosť môže dúfať, že sa mu dostane spoločenskej a politickej reprezentácie rovnakých kvalít. Práve takto to totiž funguje na základe železnej logiky zákona spätného pôsobenia, činného v našom univerze, prostredníctvom ktorého sa každému jednotlivcovi i každému národu dostane presne toho, čo si zaslúži. Bez zásadnej vnútornej zmeny k lepšiemu je preto akákoľvek vonkajšia zmena vlády vždy len kozmetická a kontraproduktívna.

V roku 1989 sme boli nespokojní so socialistickým zriadením a zvrhli sme ho, pretože sme sa cítili byť utláčanými a dúfali sme, že bude lepšie.

Dnes, v roku 2018 sú ľudia opäť na námestiach, pretože nie sú spokojní s vládou a dúfajú, že keď vládu zvrhnú, budú sa mať lepšie.

Je však takmer stopercentne isté, že sa tým nič zásadného nezmení, pretože ľudia samotní sa duchovne nezmenili a zostávajú stále rovnakými. A preto tak, ako sme v roku 89 zmenili len vtedajšiu formu útlaku ideológie na novú formu útlaku kapitálu a peňazí, tak v roku 2018 zmeníme iba Ficovu nemorálnu vládu, za novú vládu presne rovnakých, ak nie ešte viac nemorálnych ľudí s jediným zásadným rozdielom: že budú oveľa viacej vychádzať v ústrety zámerom transatlantických štruktúr, ktoré sa v skrytosti samé, prostredníctvom svojich nastrčených a financovaných bábok podieľajú na organizovaní nepokojov.

Zmenou vlády sa teda v podstate vôbec nič nezmení, ak sa nezmení súčasný politický systém. Vo svete už existujú dobré a fungujúce príklady, ako by sa to dalo po novom, trebárs princíp priamej demokracie vo Švajčiarsku.

Ale ani to nie je samospasiteľné, pokiaľ národ samotný neprecitne duchovne, morálne a mravne. Lebo iba morálné, mravné a duchovné pozdvihnutie národa mu môže priniesť spravodlivosť, čestnosť a ľudskosť, za ktoré v súčasnosti bojuje na námestiach. Tohto cieľa však nikdy nedosiahne skandovaním, ani demonštráciami, ale jedine snahou každého jednotlivca, alebo minimálne aspoň väčšej časti národa o spravodlivosť, ľudskosť a čestnosť. Jedine potom budeme môcť mať nakoniec aj takú vládu, ktorá bude sama reprezentovať všetky tieto kvality.

Kód: Vybrať všetko

http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.

Napísať odpoveď